V Európe sa ročne vyprodukujú viac ako 3 miliardy litrov priemyselne vyrábanej zmrzliny v hodnote približne 5,8 miliardy EUR. Na jedného obyvateľa Európskej únie (EÚ) sa tak v európskych zmrzlinových fabrikách vyrobí 7,2 litrov zmrzliny, ostatok domácej spotreby pokrývajú prevažne drobní výrobcovia zmrzliny. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank.
Európa je tak vo výrobe zmrzliny viac menej sebestačná, čo potvrdzujú aj štatistiky zahraničného obchodu – obchodu so zmrzlinou v Európe dominuje vzájomný obchod medzi európskymi krajinami, pričom bilancia s ostatkom sveta je zanedbateľná a takmer vyrovnaná, respektíve jemne prebytková.
Neplatí to však pre všetky krajiny EÚ – Slovensko, či Česko, pokrývajú časť (Slovensko takmer celú) domácej spotreby zmrzliny dovozom z ostatných európskych krajín. Najväčšími čistými dovozcami zmrzliny v EÚ sú však Íri, Dáni a Rakúšania.
Čítajte viac Za kvalitnú zmrzlinu si priplatíme. Hľadať ju treba v zmrzlinárňach
Hoci je na Slovensku konzumácia zmrzliny takmer výlučne záležitosťou horúcich letných dní, štatistiky produkcie ani prieskum spotreby nesignalizujú vyššiu produkciu a spotrebu v teplých južných krajinách Európy. Naopak, produkcii aj spotrebe dominujú skôr krajiny na severe Európy. Zdá sa, že zmrzlina by mohla javiť známky luxusného tovaru a jej nadpriemernú spotrebu nájdeme najmä v ekonomicky silných krajinách.
Najviac zjedia v škandinávskych krajinách
Rôzne prieskumy a štatistiky hovoria, že v Európe najviac zmrzliny skonzumujú obyvatelia škandinávskych krajín (neraz 10 a viac litrov na osobu ročne), či Írska. Z krajín juhu Európy sa odhaduje jej nadpriemerná spotreba najmä v Taliansku. V celosvetovom meradle sa najviac zmrzliny skonzumuje na Novom Zélande, v Austrálii, či v USA.
Rozloženiu spotreby zmrzliny v Európe je z veľkej časti prispôsobená aj jej priemyselná produkcia. Najviac zmrzliny v Európe na obyvateľa sa vyrobí v krajinách na severe Európy, aj tu sa však zdá, že produkcia zmrzliny čoraz viac vyhľadáva lacnejšie destinácie. Najviac zmrzliny na osobu vyprodukuje Belgicko, ktoré dopĺňajú pobaltské krajiny Estónsko a Litva.
Litva zároveň patrí medzi krajiny s najvýraznejším nárastom produkcie zmrzliny v poslednom desaťročí – v priemere sa jej produkcia zvyšovala o 8,2 percenta ročne. Dynamický rast produkcie zmrzliny v poslednom desaťročí však vykazujú aj niektoré ďalšie krajiny regiónu strednej a východnej Európy, hoci ich produkcia na obyvateľa sa zatiaľ zvyčajne nevymyká priemeru EÚ – Maďarsko (16,7 % ročne), Česko (8,0 % ročne) a Lotyšsko (7,4 % ročne).
Čísla zahraničného obchodu naznačujú, že medzi významných producentov zmrzliny v prepočte na obyvateľa s pomerne dynamickým rastom produkcie v poslednom desaťročí patrí aj Slovinsko. Oficiálne štatistiky Eurostatu však poskytujú údaje produkcie zmrzliny v Slovinsku naposledy v roku 2004, kedy bola jej produkcia v krajine ešte v rámci EÚ výrazne podpriemerná.
Aktuálne však už Slovinsko zaznamenáva druhé najvyššie vývozy zmrzliny na obyvateľa v EÚ (po Belgicku) a jednoznačne najvyššie čisté vývozy (vývozy očistené o dovozy) na obyvateľa v EÚ, čo naznačuje, že aj v rebríčku produkcie sa bude krajina pravdepodobne radiť medzi absolútnych európskych zmrzlinárskych lídrov.
Niekde zmrzlinu ani nevyrábajú
Nadpriemernú produkciu zmrzliny v prepočte na obyvateľa v Európe nájdeme i vo Švédsku, Nórsku a Chorvátsku, ale aj v Taliansku, Francúzsku a Nemecku, ktorí sú zároveň i najväčšími absolútnymi producentmi zmrzliny v Európe (s ročnou produkciou 500–600 mil. litrov ročne v každej z týchto krajín tieto 3 krajiny spolu pokrývajú viac ako polovicu celkovej produkcie zmrzliny v EÚ).
Zmrzlina (priemyselne vyrábaná) sa podľa údajov Eurostatu vôbec nevyrába v 3 krajinách EÚ – v Luxembursku, na Cypre a Malte. Len zanedbateľnú produkciu zmrzliny však reportuje aj Slovensko, či susedné Rakúsko. V oboch krajinách sa zmrzlina v súčasnosti už priemyselne takmer vôbec nevyrába a obe krajiny sú preto odkázané len na dovoz zmrzliny zo zahraničia.
Slovensko síce nikdy nepatrilo medzi top výrobcov zmrzliny, ešte v roku 2009 aspoň časť domácej spotreby pokrývalo z domácej výroby. Slovenské fabriky vtedy vyprodukovali približne 1,5 litra zmrzliny na obyvateľa ročne (približne tretina až polovica odhadovanej domácej spotreby), v súčasnosti je to už len približne 40 mililitrov.
Viac ako polovica dovozu zmrzliny na Slovensko pochádza zo susedného Česka (54 %), približne pätina z Poľska, sedmina z Nemecka, v malých množstvách však na pultoch slovenských obchodov nájdeme aj zmrzlinu z Belgicka, či Litvy. V posledných rokoch sa naopak zo slovenských obchodov takmer úplne vytratila maďarská zmrzlina, a to i napriek tomu, že maďarská produkcia zmrzliny patrí medzi najrýchlejšie rastúce v EÚ.
Kým ešte pred 5 rokmi sa jej podiel na slovenských dovozoch zmrzliny pohyboval na úrovni okolo piatich percent, v súčasnosti je to už len 0,2 percenta.
Dovoz u susedov je pestrejší
Dovozy zmrzliny do Česka sú o niečo pestrejšie ako na Slovensko. Zmrzlina sa tu dováža najmä z Poľska (necelá tretina), Nemecka (necelá štvrtina) a Maďarska (približne desatina). V mraziacich boxoch českých predajní však narazíme aj na francúzsku, taliansku, či holandskú zmrzlinu a na rozdiel od Slovenska predovšetkým domácu českú zmrzlinu – jej produkcia je v Česku v rámci EÚ už ľahko nadpriemerná. Časť domácej českej produkcie zmrzliny sa naopak vyváža do zahraničia (takmer 2/3 na Slovensko, ale aj do Nemecka, Maďarska, či Poľska).
A hoci väčšina rebríčkov spotreby zmrzliny neradí Čechov medzi jej najväčších konzumentov, pohľad na nadpriemernú produkciu zmrzliny v Česku v kombinácií stále s jemne zápornou bilanciou v zahraničnom obchode so zmrzlinou naznačujú, že Česi zmrzlinu nielen vyrábajú, ale aj obľubujú a i v jej spotrebe sa radia skôr k európskej špičke (z čísel produkcie a zahraničného obchodu sa zdá, že jej spotreba v Česku by mohla atakovať 10 litrov na osobu ročne).
Naopak, Slováci („priemyselnú“) zmrzlinu nevyrábajú a pravdepodobne nepatria ani k jej veľkým fanúšikom – údaje zahraničného obchodu naznačujú, že na obyvateľa sa jej ročne na Slovensko dovezie len niečo viac ako 2 kg na osobu (v prepočte približne 4– 4,5 litra na osobu), t.j. jej spotreba je výrazne pod priemerom EÚ, približne len polovičná.