Penta v reakcii pre denník Pravda vyhlásila, že vloženie majetku do trustov je dlhodobo plánovaný krok, „keďže sa jedná o štandardný spôsob, akým už niekoľko sto rokov pristupujú k svojim majetkovým pomerom vlastníci kapitálu, či zakladatelia firiem prakticky na celom vyspelom svete,“ s tým, že o tom uvažujú aj ďalší spolumajitelia Penty.
Na otázku, či majetok nepresúva z dôvodu obavy prepadnutia majetku, hovorkyňa finančníkov Lenka Vargová odpovedala, že „na základe aktuálneho obvinenia nemôže dôjsť k zabaveniu majetku, pretože obvinenie nesúvisí s tým, že by Jaroslav Haščák nadobudol svoj majetok nelegálne, takže takéto špekulácie sú bezpredmetné“.
Generálna prokuratúra tvrdí, že nechce predbiehať a predpovedať, akým smerom sa vyšetrovanie posunie, no „akékoľvek rozhodnutie o konfiškácii majetku ktoréhokoľvek obvineného, kde by boli splnené zákonné podmienky pre takýto trest alebo ochranné opatrenie, musí byť vždy až výsledkom právoplatného rozhodnutia príslušnéhosúdu,“ uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Jana Tökölyová.
Denník Pravda sa pýtal právnikov päť otázok ohľadom fungovania zvereneckých fondov a situácie Jaroslava Haščáka.
1. Je možné, aby J. Haščákovi vzhľadom na to, z čoho je obvinený prepadol majetok, ktorý presúva do zvereneckých fondov. Vedeli by ste sa k tomu vyjadriť?
Miriam Staněková, advokátka z advokátskej kancelárie Staněk Vetrák & Partneri:
Na otázku Vám neviem úplne jednoznačne odpovedať, nakoľko česká právna úprava uvedené výslovne umožňuje, u nás však takáto úprava chýba. Osobne si myslím, že ak by mu bol uložený trest zhabania majetku mohlo by sa mu siahnuť na majetok vo zvereneckom fonde na základe všeobecných ustanovení o postihnutí majetku prevedeného na blízku osobu. Ak uloženie takéhoto trestu hrozí je možné takýto majetok prokurátorom zaistiť už v prípravnom konaní.
Dana Nemčíková, advokátka s advokátskej kancelárie Ružička and Partners:
Neodpovedala.
2. Jaroslav Haščák svoj podiel v skupine previedol do zvereneckého fondu, ktorého beneficientami sú je manželka a ich dvaja maloletí synovia. Čo to presne znamená? Bude môcť z jeho podielom narábať len manželka?
Miriam Staněková:
Slovenský právny poriadok nepozná inštitút zvereneckých fondov, čiže vychádzame z ustanovení českého občianskeho zákonníka. Uvedený kódex charakterizuje kto môže byť beneficientom zvereneckého fondu. Zverenecký fond T69, ktorý spomínate bol vytvorený s cieľom zabezpečiť súkromné záujmy zakladateľa, pričom je výlučne na vôli zakladateľa akému účelu bude tento slúžiť. Nakoľko identifikácia zakladateľa nie je verejne dostupná, nevieme kto je zakladateľom T69. Beneficientom tohto fondu je zakladateľ a jeho deti. Beneficientom sa môže stať akákoľvek osoba, ktorá v okamihu plnenia bude môcť byť v pozícii oprávnenej osoby. Je možné menovať i osobu nenarodenú, alebo právnickú osobu, ktorá ešte nevznikla. Beneficientom je teda osoba, v ktorej prospech bol fond zriadený.
K majetku zvereneckého fondu ako takému však nemá žiadna osoba vecné právo v tradičnom zmysle slova, nakoľko toto by bolo nezlučiteľné s autonómnou povahou zvereneckého fondu. Ako vyplýva z verejne dostupného výpisu správcom T69 je pani menom JUDr. Valéria Haščáková. Zverenecký správca je priamym vykonávateľom vlastníckych práv k majetku zvereneckého fondu z titulu jeho funkcie a teda vykonáva vlastnícke právo priamo, bez akéhokoľvek zásahu inej osoby. Správca vystupuje voči tretím osobám ako „kvázi“ vlastník, nie je však skutočným vlastníkom fondu a musí však konať striktne v súlade so štatútom zvereneckého fondu a nie na základe svojvôle. Správca nie len rozdeľuje majetok podľa štatútu, ale snaží sa o jeho zveľadenie, resp. ho ďalej investuje. Získaný majetok na účet fondu sa dokonca zapisuje do verejných registrov pod menom zvereneckého správcu. Správca nenarába s podielom niektorých osôb, ale spravuje fond ako taký. V prípade, ak by prišlo k vyplateniu určitých finančných prostriedkov v prospech maloletých bude ich zastupovať ich zákonný zástupca, čiže matka alebo otec. Pokiaľ by uvedené bolo v rozpore so záujmami maloletých, vyžadoval by si takýto úkon schválenie súdom.
Dana Nemčíková:
Znamená to, že majiteľom majetkového podielu sa stal zverenecký fond. Zverenecký fond bude tento majetok spravovať a nakladať s ním podľa jeho interných zriaďovacích predpisov (štatút, ústava). Tieto interné dokumenty presne určujú, ako sa môže s majetkom nakladať, ako sa má spravovať, kto bude mať nárok na výnosy z majetku a kto je správcom zvereneckého fondu. Určení beneficienti budú poberať úžitky (výnosy) z daného majetku, a to opätovne vo výške a spôsobom, ktorý stanovuje štatút fondu. Beneficient však nemôže priamo nakladať s majetkom fondu, pokiaľ nie je súčasne aj správcom.
3. Voči čomu všetkému sú majetky vo zvereneckom fonde chránené?
Miriam Staněková:
Najčastejším dôvodom vzniku zvereneckých fondov je práve ochrana majetku pred výkonom exekúcie, alebo pred nesprávnymi investičnými rozhodnutiami. Vyčlenením majetku do zvereneckého fondu sa z neho stáva majetok v bezpečí pred exekútorom. Motiváciou je tak isto zaistenie anonymity pôvodného vlastníka, keďže ten ako zakladateľ nie je vo verejných registroch nikde spomínaný a tento spomína len meno správcu fondu. Meno vlastníka dokonca nemusí byť ani súčasťou zakladacej listiny. Na druhej strane český občiansky zákonník určuje, že v prípade ak zakladateľ zakladá zverenecký fond s úmyslom poškodiť práva svojich veriteľov, toto konanie je relatívne neplatné, pričom ak sa na uvedenom konaní podieľajú aj správcovia, či beneficienti zvereneckého fondu, títo zodpovedajú za vzniknutú ujmu spoločne a nerozdielne. V takejto situácii je rozhodujúca existencia úmyslu poškodiť práva veriteľov zakladateľa.
Podľa nášho právneho poriadku ide o tzv. odporovateľnosť právnych úkonov, teda právo domáhať sa na súde neúčinnosti takého právneho úkonu veriteľa, ktorým dlžníka preukázateľne ukrátil. Medzi základné predpoklady uplatnenia tohto práva patria: existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa a úmysel ukrátiť veriteľa. Občiansky zákonník SR presne určuje voči komu možno uplatniť odporovateľnosť právnych úkonov, vzhľadom na aktuálnu úpravu odporovateľnosti v SR, ktorá nepozná inštitút zvereneckých fondov, to vidím ako veľmi obtiažne. Prevod majetku do zvereneckého fondu nechráni v ČR páchateľa úplne pred prepadnutím majetku. Trestný zákonník účinný v ČR totiž umožňuje pri vybraných skutkových podstatách uložiť trest prepadnutia majetku a to dokonca aj majetku prevedeného do zvereneckého fondu. V trestnom konaní vedenom v ČR by bolo možné siahnuť na takýto majetok, ktorý by prepadol v prospech štátu, napriek tomu že majetok prevedený do fondu prestáva patriť jeho zakladateľovi. Uvedené sa týka majetku nadobudnutého trestnou činnosťou a prevedeného do zvereneckého fondu v rámci 5 ročnej lehoty pred spáchaním trestného činu, počas spáchania alebo po spáchaní trestného činu. Náš trestný zákon túto možnosť neupravuje.
Dana Nemčíková:
Toto je veľmi všeobecná otázka, každopádne prechodom majetku na zverenecký fond sa tento stáva priamo majetkom tohto fondu a prestáva byť majetkom zakladateľa. V takom prípade sa tohto majetku už netýkajú žiadne prípadné sankčné postihy, ktoré smerujú voči pôvodnému vlastníkovi tohto majetku.
4. Haščák svoje majetové práve previedol do takzvaného trustu pod názvom T69, svěřenský fond. Ide zrejme o český fond. Vzťahujú sa na to naše zákony, keďže ide o fond v zahraničí?
Miriam Staněková:
Uvedený fond je založený podľa českých predpisov, presnejšie podľa ustanovení českého občianskeho poriadku a je evidovaný v evidencii svĕreneckých fondů vedeného Mĕstským soudem v Praze. Na základe uvedeného sa fond bude riadiť českými predpismi. Ako sme uviedli vyššie, problematiku fondov ako takých náš právny poriadok zatiaľ nepozná.
Dana Nemčíková:
Predpokladáme, že ide o zverenecký fond podľa českého právneho poriadku. Slovenské právo tento inštitút nepozná a preto akékoľvek pravidlá vzniku, riadenia a fungovania fondu sa riadia českým právom. Majetok prevedený do zvereneckého fondu prestáva byť majetkom pána Haščáka a stáva sa majetkom fondu.
5. Prečo podnikatelia vkladajú svoje podiely vo firmách do zvereneckých fondov? Aké sú na to spravidla dôvody?
Miriam Staněková:
Primárne je inštitút využívaný za účelom ochrany a zveľaďovania majetku podnikateľov. Nakoľko majetok v rámci zvereneckého fondu už nie je vlastníctvom zakladateľa, nemôže sa stať predmetom exekúcie ani dedičstva a teda škála využitia fondu je skutočne rôznorodá. Jedným z dôvodov v ČR mohla byť tiež úspora na dedičskej dani. Inštitút zvereneckého fondu umožňuje napríklad odovzdať majetok vybraným osobám a za stanovených podmienok, spravuje rodinné firmy po zakladateľovej smrti (najmä v prípade značne majetných rodín), alebo umožňuje zabezpečenie ochrany investora pre prípad neúspechu, pretože veritelia môžu postihnúť iba majetok zvereneckého fondu založený za účelom investovania. Náš právny poriadok neumožňuje zriadiť „podmienený závet“ alebo závet kde by sa určilo akým spôsobom naložiť s majetkom zosnulého. Ako veľmi jednoduchý príklad možno uviesť napríklad úhradu školného na určitej škole, za určitých podmienok. Toto okrem iného umožní zverenecký fond.
Dana Nemčíková:
Zverenecký fond je inštitút podobný trustu, ktorý má v anglosaskom právnom poriadku dlhodobú históriu. Ide o veľmi praktický právny nástroj, ako v prípade väčších rodinných majetkov zabezpečiť ich predanie ďalším generáciám, stanoviť pravidlá pre správu a ich ochranu, s dôrazom na efektívne spravovanie a rozmnožovanie tohto majetku podľa vopred stanovených pravidiel. Nemenej dôležitý fakt je, že zriadením zvereneckého fondu sa predíde procesu dedenia a teda zriaďovateľ môže ešte za svojho života stanoviť pravidlá použitia majetku pre členov svojej rodiny a tieto nebudú dotknuté právnymi predpismi o dedení. V právnom poriadku SR sú tieto predpisy pomerne rigídne nastavené a závetné dedenie je výrazne obmedzené v prospech zákonného dedenia (najmä pri neopomenuteľných dedičoch), čo značne limituje možnosti nakladania s majetkom pre prípad smrti. Fondy tohto typu práve umožňujú predísť situácii, kedy v prípade smrti vlastníka o majetku rozhodujú dedičia a majetok sa často drobí a vznikajú spory. Zverenecký fond pritom nie je len nástroj pre podnikateľov, využiť sa dá aj pre správu iného ý ako podnikateľský majetok.