Táto zmena by nemala mať negatívny dosah na daňové zaťaženie slovenských subjektov. Zároveň by táto úprava mohla priniesť dodatočné zdroje do štátneho rozpočtu od nadnárodných spoločností.
„Z globálneho pohľadu má zavedenie takejto dane svoje opodstatnenie a pri úspešnej implementácii môže viesť k vyššiemu daňovému zaťaženiu nadnárodných korporácií vrátané technologických gigantov,“ uviedol Peter Pompura zo Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP).
Z praktického pohľadu bude podľa neho podstatné, v akom rozsahu by tento režim bol uplatnený v celosvetovom meradle. Taktiež bude kľúčové, či krajiny benefitujúce zo súčasného systému budú ochotné vzdať sa určitých výhod vyplývajúcich z rôznych daňových režimov.
Čítajte aj Ministri financií G7 sa dohodli na globálnej minimálnej dani pre firmy
Dohoda G7 by mala byť postavená na dvoch základných pilieroch. Prvým je zdanenie globálne pôsobiacich spoločností, ktorých ziskovosť presahuje 10 %. Takéto spoločnosti by mali časť dane z príjmu platiť aj v krajine, z ktorej získavajú príjem. Zdaniteľný príjem v „štáte zdroja“ by mal predstavovať 20 % zisku, ktorý presahuje stanovenú základnú ziskovosť vo výške 10 %. Druhým pilierom je zavedenie spomínanej 15 % minimálnej sadzby dane pre právnické osoby.
„Z pohľadu Slovenska zavedenie minimálnej 15 % sadzby dane pre právnické osoby negatívne neovplyvní slovenské subjekty, keďže základná sadzba dane z príjmov právnických osôb v SR je 21 %. Na druhej strane, uplatnenie zdanenia na základe ‚zdroja príjmov‘ by mohlo pre SR priniesť dodatočné zdroje do štátneho rozpočtu, najmä od nadnárodných technologických spoločností,“ dodal Pompura.