Vysať zisky a neplatiť dane. Nová globálna daň sľubuje revolúciu. Ako sa dotkne Slovenska?

Zarobiť miliardy eur a zaplatiť iba mizivé alebo takmer žiadne dane. To je súčasný modus operandi viacerých globálnych firiem.

, 10.06.2021 15:00
Monako sa považuje za jeden z daňových rajov -... Foto:
Monako sa považuje za jeden z daňových rajov - ilustračná foto.
8

Pobočka firmy Microsoft v Írsku skončila so ziskom takmer 315 miliárd amerických dolárov za finančný rok končiaci júnom 2020. Koľko daní spoločnosť zaplatila v krajine, kde podniká? Keďže je evidovaná ako rezident Bermúd, nezaplatí žiadne dane. Pritom pobočka vykázala zisk, ktorý sa rovná trom štvrtinám výkonu celej írskej ekonomiky.

Podobných správ ako o tejto technologickej spoločnosti sa v médiách objavilo a objavuje viacero. Najčastejšie ide o veľké technologické korporácie ako Apple, Amazon, Facebook či Google. Aby sa nadnárodné firmy nevyhli plateniu daní v krajinách, kde podnikajú a nepresúvali svoje zisky do daňových rajov, vznikla iniciatíva novej globálnej minimálnej dani.

Jiží Žežulka Čítajte viac Šéf daniarov: Spolupráca s Matovičom? Perfektná, chápe úlohy Finančnej správy

Prvý júnový víkend takúto dohodu, ktorá dostala označenie ako prelomová či revolučná, prijali ministri financií najbohatších krajín na svete združených pod hlavičkou G7 – teda Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko Spojené štáty, Kanada, Japonsko.

Denník Pravda v otázkach a odpovediach prináša prehľad, o čom je táto dohoda a aké sú na ňu reakcie ministra financií, hospodárstva či právnikov a aký dopad by mala na našu krajinu.

Prečo vznikla dohoda?

Myšlienka o jednotnej dani pre veľké korporácie nie je úplne nová. Vo vyspelých krajinách sa o nej hovorí už roky práve z dôvodu meniacej sa ekonomickej reality – veľa sektorov sa digitalizuje, používa dáta a poskytuje online služby, fyzický kapitál prestáva hrať prvé husle.. Pre firmy z týchto odvetví je aj ľahšie „optimalizovať“ dane, keďže svoje služby ponúkajú prakticky online. O globálnej digitálnej ére hovoril aj britský minister financií, keď ako jeden z členov G7 oznamoval výsledky rokovaní.

Rokovania sa konali na pôde najvyspelejších ekonomík Organizácie pre hospodársku súťaž a spoluprácu (OECD), kde sa debata o novom systéme zdaňovania rieši už dlhšiu dobu. Organizácia už prostredníctvom iniciatívy proti erózii základov dane a presunom ziskov boj so škodlivými daňovými režimami začala.

Aká je kľúčová zmena?

Spočíva v ustanovení minimálnej globálnej daňovej sadzby pre firmy vo výške 15 percent a v prijatí opatrení, aby nadnárodné spoločnosti platili dane v krajinách, kde podnikajú, teda nielen v štátoch, kde majú sídla a minimálne sadzby. To znamená, že korporácie by mali platiť dane v štátoch, kde predávajú svoje produkty a služby, nie iba tam, kde majú daňové sídlo. Finálna podoba má ukončiť takzvané „preteky ku dnu“, kedy sa štáty predháňajú v znižovaní korporátnych daní, aby prilákali nadnárodné firmy. Iniciatíva dostala nový impulz aj z dôvodu, že po koronakríze budú štáty potrebovať vo svojich rozpočtoch zaplátať veľké diery. Otázkou zostáva, aké veľké firmy to zasiahne a na aký základ dane sa to bude aplikovať. Bude záležať na celom nastavení, daňových základoch a rôznych výnimkách. Všeobecne sa očakáva, že by na to mali doplatiť daňové raje ako Kajmanie ostrovy alebo Bermudy, ale aj napríklad Írsko či Holandsko. Získať by mohli veľké štáty Únie ako napríklad Nemecko či Francúzsko.

Mimovládky upozorňujú na nerovnosť

Niektoré mimovládne organizácie upozorňujú, že nová daň pomôže najmä bohatým štátom na úkor tých chudobnejších. Oxfam a Eurodad tvrdia, že viac peňazí dostanú domovské štáty korporácií ako sú Spojené štáty americké alebo štáty EÚ. „Vypracovali dohodu, z ktorej budú profitovať najmä oni,“ vyhlásila Tove Rydingová z mimovládky Eurodad pre agentúru Reuters. K masívnemu presunu daňových príjmov od bohatých k chudobným príde aj podľa Christiana Halluma, daňového experta Oxfamu. „Je to jednoznačne nasmerované v prospech bohatých a neférové voči chudobným. Povedie to k masívnemu transferu peňazí do bohatých krajín,“ vyhlásil.

Nová sadzba vo výške 15 percent by napríklad do rozpočtu Európskej únie (EÚ) priniesla ročne takmer 50 miliárd eur, vyplýva to z prepočtov daňového monitorovacieho strediska EÚ. Najväčšia európska ekonomika Nemecko môže počítať s dodatočným príjmom najmenej 5,7 miliardy eur, pričom ide o minimálny odhad.

Ozvali sa aj menšie štáty EÚ ako Cyprus a Írsko. V obidvoch krajinách sa platí 12,5– percentná korporátna daň, teda nižšia ako navrhovaná globálna. Cyperský minister financií Constantinos Petrides vyhlásil, že dohoda je prelomová, no ostrovnú krajinu to negatívne neovplyvní. „Rozhodnutie skupiny G7 je vskutku prelomom, ktorý však podľa všetkého nebude mať priamy vplyv na Cyprus,“ dodal. Írsko sa považuje za daňový raj, no tamojší minister financií odhaduje, že štátna kasa by prišla až o pätinu príjmov z firemných daní, čo predstavuje asi dve miliardy eur ročne.

Rovnako sa nechali počuť aj Maďarsko a Poľsko, ktoré sú proti takejto dani.

Ako sa dotkne Slovenska

Podľa daňového experta Petra Pompuru z Flatiron Tax by sa 15-percentná korporátna daň negatívne nedotkla slovenských firiem, pretože u nás je sadzba vyššia – 21 percent. Pozitívom by bolo, že veľké technologické spoločnosti by prispeli do slovenského rozpočtu. „Uplatnenie zdanenia na základe zdroja príjmov by mohlo pre krajinu priniesť dodatočné zdroje do štátneho rozpočtu najmä od nadnárodných technologických spoločností, hovorí pre denník Pravda. Dotknúť sa to môže ale slovenských investorov, ktorí podnikajú v krajinách, kde je momentálne sadzba dane pod hranicou 15 percent. „Bude však záležať od toho, či dôjde k celosvetovej dohode na tejto sadzbe dane a ako sa v prípade nepristúpenia niektorých krajín ku globálnej minimálnej sadzbe dane OECD k daným krajinám postaví. Teda, aké za to budú prípadné nevýhody či sankcie,“ tvrdí pre denník Pravda výkonná riaditeľka oddelenia daňového poradenstva spoločnosti KPMG na Slovensku Zuzana Blažejová.

Daňový poradca BMB Partners Judita Kuchtová hodnotí pozitívne snahu o vyššiu transparentnosť, z pohľadu spoločností aj zjednodušenie povinností pri cezhraničných aktivitách. Zároveň pre Slovensko ťažko podľa nej hodnotiť prínosy. „Sme krajinou importujúcou kapitál a teda u nás nesídlia centrály nadnárodných skupín,“ upozorňuje.

Ako reagujú Sulík s Matovičom

Ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka (SaS) tvrdí, že výšku daní by si mali stanovovať najmä štáty sami. „Stanovenie výšky dane považujem za otázku, ktorá patrí do výsostnej kompetencie konkrétneho štátu. Preto som presvedčený o tom, že Slovensko by si malo zachovať plnú daňovú suverenitu,“ zareagoval pre denník Pravda Sulík s tým, že je za zdaňovania tam, kde sa tvorí hodnota.

Rezort financií vývoj diskusie o tejto téme intenzívne monitoruje. „Ku globálnej reforme medzinárodného zdanenia zahrnujúcej aj zdanenie digitálnych spoločností zastávame dlhodobo otvorený postoj. Závery rokovaní ministrov financií G7 považujeme za začiatok politických diskusií o úrovni minimálneho zdanenia, ktoré by mali byť súčasťou budúcej globálnej dohody,“ odkázal rezort ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO).

Čo sa bude diať teraz?

Finálna podoba dohody stále nie je známa a očakáva sa, že ešte dlho potrvá, kým sa bohaté štáty na nej dohodnú. Podľa analytikov je pravdepodobné, že po G7 ju potvrdia aj na pôde G20 a následne aj v rámci krajín OECD, kam patrí aj Slovensko. „Napriek veľkému vzrušeniu a bombastických titulkoch, ktoré hlásajú revolučnú dohodu, vyžiada si ešte veľa koordinácie a spolupráce, kým efektívne prejaví a bude naplno implementovaná,“ hovorí ekonóm JT banky Stanislav Pánis s tým, že to môže trvať dva či štyri roky.

Definitívnejšie závery by mohli byť známe na úrovni OECD začiatkom júla.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
8 debata chyba
Viac na túto tému: #G7 #firmy #dane