Štát ukázal, koľko peňazí poslal prevádzkam. Tie chcú aj Matovičove odškodné

Viac ako 1,1 miliardy eur. Toľko peňazí išlo vlani v rámci pandemickej pomoci na účty firiem. Hovorí o tom správa o celkovej sume štátnej pomoci za rok 2020. Podľa zamestnávateľov a podnikateľov však bola pomoc od štátu príliš pomalá a prebyrokratizovaná. Privítali by preto dlhoočakávanú univerzálnu odškodňovaciu schému.

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík hovorí, že v žiadnej krajine na svete nie sú podniky s pomocou spokojné. „To, v čom vidíme zásadný rozdiel, je rýchlosť prijímania opatrení a predvídateľnosť podmienok,“ hovorí. Pomoc krívala aj pri jednoduchosti žiadostí.

Čítajte viac Najviac peňazí na pomoc išlo vlani od Krajniaka. Pomaly a zložito, tvrdia firmy

Okrem toho sa schémy pomoci museli často meniť. Prax totiž vláde ukázala, že podmienky a výška sú nedomyslené. V iných prípadoch zase z pomoci úplne vypadli skupiny poberateľov, na ktorých štát pri zostavovaní schémy nemyslel. „Stretávame sa aj s prípadmi, keď sa niektorí podnikatelia prepadávali systémom pomoci,“ potvrdzuje Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

To, aké náročné bolo dostať sa k peniazom od štátu, vie aj prevádzkarka penziónu Moravica v Liptovskom Jáne Jarmila Dudová. Za vlaňajší rok dostala prevádzka zo schémy pomoci na mzdy necelých 30-tisíc eur. Počítala sa podľa prepadu tržieb. „Pomoc však nebola dostatočná, pretože pokles tržieb bol o necelých 300-tisíc eur,“ vyčíslila prevádzkarka. Ako-tak im však pomohli dotácie na nájom, ktoré prichádzali podstatne rýchlejšie.

Podľa analytika inštitútu INESS Martina Vlachynského je ťažké definitívne zhodnotiť dostatočnosť pomoci zo strany štátu. „Nahradil štát všetky škody, ktoré vznikli podnikateľom zavedením opatrení? Určite nie. Bolo to lacné? Určite nie,“ odpovedá si na otázky analytik. Podľa jeho slov sa mal štát skôr viac sústrediť na sociálnu pomoc najviac zasiahnutým podnikateľom a odvetviam.

Peniaze meškali mesiace

Aj začiatkom tohto roka sa opakovala situácia z vlaňajška. Opäť sa totiž objavovali prípady, keď podnikatelia čakali na dotácie aj niekoľko mesiacov. Išlo pritom o schémy, ktoré im hradili výplaty ich zamestnancov. Často tak museli siahnuť aj do svojich železných rezerv, ktoré sa rýchlo minuli.

Prevádzkarka penziónu Moravica hovorí, že pri každej zmene schémy sa museli na úradoch práce podpisovať takzvané dodatky. „Kým to prešlo z oddelenia na oddelenie, tak uplynuli aj tri či štyri týždne. Potom sa stalo, že napríklad neboli včas zaplatené odvody,“ vysvetľuje Dudová. Penzión však podľa jej slov odvody zaplatené mal, no dohľadanie na úradoch trvalo pomerne dlho. Moravica tak vyplácala zamestnancov zo železných rezerv.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) sa úradov práce, ktoré majú vyplácanie pomoci na starosti, zastáva. Tvrdí, že niektoré žiadosti boli neúplné alebo mali podnikatelia nedoplatky na sociálnom či zdravotnom poistení. Keď si firmy vybavili splátkové kalendáre, o pomoc už žiadať mohli. Komplikácie na úradoch práce vtedy spôsobila aj karanténa úradníkov.

Čítajte viac Pracovať z domu i z kancelárie? Ľudia si to môžu nastaviť, ale prídu o peniaze

Firmy: Chceme odškodňovaciu schému

Podnikatelia a firmy sa pritom zhodujú, že aj keď boli podniky zatvorené a nevytvárali sa im prevádzkové náklady, zostali im výdavky na odvody, energie či spätné vyplácanie záloh, ktoré už dostali napríklad hotely či penzióny pri rezerváciách. Prieskumy tiež ukázali, že na zmiernenie dosahov pandémie by podnikatelia preferovali odpustenie sociálnych odvodov a zvýšenie príspevku na náhradu straty príjmu.

Kompenzačné opatrenia tak boli doteraz nedostatočné a mnohé prevádzky stále bojujú o svoje prežitie. Filová tvrdí, že firmy by preto privítali aj univerzálny odškodňovací model pre podnikateľov, aby bolo možné odškodniť aj tých, ktorí sa systémom pomoci prepadávali. Odškodňovací zákon však už viackrát neprešiel vládou. Návrh by mal v súčasnosti ležať na stole rezortu ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Doteraz ho však nepredstavil.

Zvýšená byrokracia sa pri štátnej pomoci – i to len sčasti, odbúrala len nedávno. Jednoznačne to chcelo uchopiť model pandemickej pomoci z opačného pólu, tvrdí riaditeľ personálnej agentúry Elanor Ivan Zizič. Podľa jeho slov mala vláda v úvode eliminovať byrokraciu a pomoc rýchlo a adresne rozposlať. Tak by sa dostala k podnikateľom hneď a až následne by sa doriešila administratíva.

Tento model pritom využilo viacero svetových krajín, ktoré tak výrazne rýchlejšie pomohli najviac postihnutým sektorom a držali niektoré časti ekonomiky pod akou-takou kontrolou. „Dôležitou časťou je skúsenosť a pripravenosť viesť okamžitý a vecný dialóg s dotknutými odvetviami so snahou ísť im v ústrety a okamžite ich podporiť,“ tvrdí Zizič s tým, že tam má Slovensko ešte medzery.

Čítajte viac Absolventov čakajú problémy. Ako im môže pandémia zničiť kariéru?

Ďalšie miliardy v tomto roku

V rámci poskytovania štátnej pomoci podľa dočasného rámca v súvislosti s COVID-19 bolo vlani zo strany rezortov práce a hospodárstva, Slovak Investment Holdingu a Eximbanky vyplatených 1,13 miliardy eur. Formou dotácií a nevratných finančných príspevkov (NFP) išlo o 813,09 milióna eur a formou záruk za úvery vo výške 326,37 milióna eur. Celkovo mal štát nastavených deväť dotačných schém.

Jednotlivé dotácie boli poskytnuté vo forme obmedzených príspevkov, záruk za úvery a v podobe mzdových dotácií pre zamestnancov s cieľom zabrániť prepúšťaniu počas koronakrízy. Práve na výplaty ľudí išlo až 55,37 percenta štátnej pomoci. Na takzvané úverové záruky išlo vyše 28 percent. Zvyšok peňazí bol určený na obmedzené finančné príspevky.

Vlachynský však pripomína, že štát nahrádzal dosahy koronakrízy aj takzvanou nepriamou pomocou vo výške troch miliárd eur, čo je podľa jeho slov v kontexte celej ekonomiky dôležitejšie číslo. Išlo prevažne o výdavky na zdravotníctvo, odklad platenia daní a podobne. Parlament navyše schválil navýšenie tohtoročného rozpočtu, ktorý zaťaží hlavne ďalšie dotácie na zmiernenie dôsledkov krízy.

„V roku 2021 má byť len priama pomoc ďalších 3,6 miliardy eur. To je na priamej pomoci za dva roky náklad vyše 4 000 eur na priemernú 4-člennú rodinu, ktoré budeme musieť v budúcnosti splatiť. Pri akejkoľvek diskusii o nedostatočnosti pomoci je dobré si to pamätať,“ upozorňuje Vlachynský. Na pandémiu pribudla rezerva 2,95 miliardy eur a vyše miliardy na iné opatrenia.

Čítajte viac Psychológ: Niektoré firmy pandémiu zneužívajú