Šéf daniarov: Spolupráca s Matovičom? Perfektná, chápe úlohy Finančnej správy

Podrobnosti o daňových reformách, boji proti podvodom, únikom pri dani z pridanej hodnoty (DPH) a e-faktúre prezradil denníku Pravda prezident Finančnej správy Jiří Žežulka.

, 06.06.2021 18:00
Jiží Žežulka Foto:
Prezident Finančnej správy Jiří Žežulka.
93

V minulosti ste pôsobili aj vo vedúcich pozíciách českej finančnej správy. Keby ste ju porovnali s tou slovenskou, aký by bol najzásadnejší rozdiel?

Zásadný rozdiel je v tom, že slovenská Finančná správa zastrešuje colnú aj daňovú časť, čo považujem za silnú výhodu oproti Českej republike. Česká finančná správa zastrešuje len daňové úrady. To znamená, že na Slovensku efekt tohto synergického spojenia môže byť značný. V Česku problematika daňových podvodov spadá do dvoch až troch rezortov, tu sme schopní zvládnuť to v rámci jedného rezortu. Dobre je zabehnutý aj kriminálny úrad Finančnej správy.

Čo je vaším cieľom na slovenskej Finančnej správe?

Mám dva zásadné ciele. Prvým z nich je zlepšenie výberu daní. Mojím cieľom je dostať sa za tri roky k priemeru Európskej únie (EÚ) z hľadiska výberu DPH, respektíve aby daňová medzera na DPH klesla na priemer EÚ. Aktuálne je to okolo desať percent. Druhým cieľom je napraviť povesť Finančnej správy, ktorá bola minulými kauzami značne poškodená.

Aké najväčšie nedostatky ste v nej našli po vašom nástupe?

Vedel som, ako na tom Finančná správa na Slovensku je. Sledoval som situáciu, mám tu množstvo kontaktov a informácií. Bola to pre mňa príležitosť vrátiť sa späť do štátnej správy. Vecí, ktoré ma zaskočili po príchode na súčasnú pozíciu, bolo viac. Oceňujem napríklad zlúčenie daňovej a colnej správy pod jednu strechu, ale táto zmena nebola dotiahnutá do konca. Treba lepšie nastaviť výmenu informáciu medzi nimi, aby bol určitý synergický efekt. Rezervy vidím ešte v nastavení vnútorných procesov tak, aby sme všetci vnímali, že výber daní je naším spoločným cieľom.

Ako sa vám spolupracuje s novým ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO)?

Spolupráca s pánom ministrom, ako aj s odbormi rezortu financií je v súčasnosti perfektná a verím, že to tak aj zostane.

Keby ste to porovnali s bývalým ministrom Eduardom Hegerom (OĽaNO)?

Priznám sa, že z oboch mám rovnaký pocit. Podľa mňa chápu, čo je zmyslom Finančnej správy, aké sú jej potreby a zatiaľ sme nenašli problém, na ktorom by sme sa nezhodli.

Kedy sa plánuje spustenie testovacej fázy e-faktúry a ako to bude prebiehať?

Do veľkej miery to bude záležať na schválení legislatívy. Ostrá prevádzka by sa mala spustiť od 1. januára 2023. Detaily testovacej fázy zatiaľ nepoznáme, pretože sa dokončuje návrh zákona. Naším spoločným záujmom je, aby mali podnikatelia dosť času na prípravu. Nechceme to robiť ako v minulosti, že sa zmeny zavádzali v poslednej chvíli. Bol by som rád, keď bude dosť veľký priestor na nastavenie a otestovanie tohto systému.

Niektorí odborníci hovoria, že nám v legislatíve chýba definícia faktúry. Bude to nový zákon definovať a hovoriť o tom, čo všetko sa bude z faktúry posielať daniarom?

Vychádzame z našej a európskej legislatívy, takže podľa mňa v tom problém nebude. S detailmi z faktúry bude počítať aj zákon. Treba sa však vrátiť k tomu, čo je vlastne cieľom e-faktúry. Jej cieľom bude zachytávať daňové podvody a zároveň zjednodušiť podnikateľské prostredie. Ak chceme, aby sa e-faktúra a celý systém používali aj pri výmene informácií medzi podnikateľmi, logicky, musia do systému vstupovať všetky informácie, ktoré sú na faktúre aj v súčasnosti. Ideálny variant je, že podnikateľ nahrá obsah faktúry na server Finančnej správy, kde sa uskutočnia analytické procesy. Zároveň odberateľ, ktorý je príjemcom faktúry, bude mať možnosť si faktúru aj elektronicky stiahnuť a automaticky ju prijať do svojho účtovného systému.

Matovič-Žežulka Čítajte viac Matovič ide na dane cez odmenu a trest. Mená špekulantov chce zverejňovať

Objavujú sa aj teórie, že štát bude mať k dispozícii údaje v podstate každého človeka, ktorý si objedná niečo cez e-shop. Je to pravda?

Záležať bude na tom, do akej miery budú tieto informácie štát zaujímať. Pre Finančnú správu sú zásadné informácie medzi podnikateľmi, aby sme videli, ako medzi sebou obchodujú platcovia DPH. V tomto smere bude dôležité, či je daň zaplatená a či je vratka nárokovaná v správnej výške.

Čo zabráni podvodníkom, ktorí už v súčasnosti nevystavujú faktúry, aby to nerobili aj pri e-faktúre?

Nemôžeme vychádzať z toho, že sú všetci podnikatelia podvodníci. Budeme sa snažiť motivovať tých, ktorí v súčasnosti vystavujú daňové doklady v papierovej podobe, aby prešli na elektronický systém. Chceme im poskytnúť bezplatný nástroj, aby mali možnosť faktúru si vystaviť priamo na serveri Finančnej správy a uľahčiť im to. Ak bude niekto aj naďalej vystavovať analógové faktúry, my budeme vidieť u jeho odberateľa, že si nárokuje z analógových faktúr. Pre nás to bude signál, aby sme u dodávateľa urobili aspoň miestne zisťovanie.

Treba ale dodať, že keď bude napríklad živnostník dodávať službu súkromnej osobe, nezistíte to. V každom prípade, chystáte nejaké školenia na e-faktúry pre živnostníkov, ktorí ešte vystavujú papierové faktúry?

Samozrejme. Ľudí chceme do systému dostať pomocou motivácii. Ak malý živnostník prijme fakt, že faktúry bude vystavovať v našom systéme, tak mu za to môžeme ponúknuť ako kompenzáciu vyplnenie daňového priznania. Myslím, že to by mohol byť argument, ktorý by mohol v prípade menších podnikateľov zabrať.

Môžu teda podnikatelia očakávať automaticky vyplnené daňové priznania?

Myslím, že je to reálne. To je práve dôvod, prečo prinášame taký široký variant údajov, ktoré budeme mať k dispozícii na vyplnenie daňových priznaní. Ak budeme mať všetky položky z faktúry a zapoja sa do toho všetci podnikatelia, tak Finančnej správe nič nebráni v tom, aby z poskytnutých údajov vygenerovala daňové priznanie či už k DPH, alebo navrhla aspoň časť priznania k dani z príjmu. A v súčasnosti sa s tým aj počíta.

Foto: Lubos Pilc
Jiží Žežulka

Ako bude systém fungovať pre zahraničné firmy, napríklad e-shopy, ktoré používajú zahraničné účtovné softvéry?

Úplne rovnako ako pre veľké výrobné závody, ktoré používajú zahraničné účtovné softvéry. V tomto ohľade sa budú musieť nášmu systému prispôsobiť, ak im na Slovensku vzniká daňová povinnosť. V súčasnosti to už funguje aj pri iných firmách. Napríklad Amazon vystavuje aj kontrolný výkaz.

Podnikatelia sa pri e-faktúre obávajú problémov, ktoré zažili firmy pri eKase, ako boli napríklad výpadky systému. Bude zabezpečené, aby sa neopakovali?

Systém musí byť spracovaný takým spôsobom, aby bol schopný byť nepretržitej prevádzke.

Máte už vyčíslené, či náklady na zavedenie e-faktúry neprevýšia jej efekt?

V súčasnosti sa počíta prínos, ktorý sa od toho očakáva, a vytvárajú sa doložky vplyvov. Som presvedčený, a to aj bez znalosti výpočtov, že prínos e-faktúry bude vyšší ako náklady na toto opatrenie vynaložené.

Kedy uvidíme konkrétny návrh zákona?

Text samotného zákona je v kompetencii ministerstva financií a už sa dokončuje. Návrh by mal byť pripravený niekedy v polovici júna tohto roka.

Slovensko sa malo zavedením tohto systému inšpirovať v Maďarsku. Podľa dostupných informácií však Maďarsko dokázalo eliminovať medzeru na dani z príjmov len o päť percent. Splní teda e-faktúra vôbec svoj účel?

Úprimne, aj tých päť percent v našom prostredí by bol veľký úspech. Ja si však od toho sľubujem oveľa viac. Počkajme si na zverejnenie doložky vplyvov, kde bude odhad vykrytia daňovej medzery vyčíslený.

tlačivo, daňové, priznanie, odvody, faktúra,
	účtovníctvo Čítajte viac Testovanie e-faktúry od januára? Rezort financií ju chce spustiť na etapy

Kedy bude zavedená obojstranná komunikácia podnikateľov s Finančnou správou?

Plánujeme ju zaviesť od januára 2022.

Meniť sa bude aj daňový poriadok a Finančná správa získa novú kompetenciu, takzvané vylúčenie z podnikateľského prostredia. Podľa čoho to budú daniari hodnotiť?

V súčasnosti je návrh zákona v pripomienkovom konaní. Kolegovia z ministerstva financií k tomu ešte plánujú diskusiu s rezortom spravodlivosti. Nám ide o postihnutie konania, keď si právnická osoba podá daňové priznanie k DPH, požiada o nadmerný odpočet, začne sa u nej daňová kontrola a v tom momente sa daňový subjekt odmlčí. Snažíme sa tak zabrániť „daňovej lotérii“, keď si podnikateľ skúsi podať daňové priznanie a buď sa mu podarí oklamať daňový úrad, alebo nie. Ak sa mu to podarí, dostane peniaze a pokúša sa to urobiť opäť. Keď na to daniari prídu, podnikateľ sa z firmy stiahne a založí si novú. A opäť hrá „daňovú lotériu“ s novým subjektom. Tomu chceme zabrániť a nie je to žiadny násilný nástroj voči podnikateľskej verejnosti.

Je konateľ firmy vždy zodpovedný aj za pokusy o daňový podvod danej firmy?

Predstavte si, že konateľ podá daňové priznanie, podpíše ho a žiada o odpočet DPH. O 14 dní príde daňová kontrola a konateľ v ten deň zo spoločnosti vystúpi. To nedáva predsa logiku a normálny daňový subjekt sa takto nespráva.

Upravovať sa bude aj index daňovej spoľahlivosti. Prečo má byť po novom verejne dostupný?

Treba to chápať ako pomoc podnikateľom, ktorí podľa mňa ocenia, keď si budú môcť overiť svojho obchodného partnera. Či má všetko voči Finančnej správe vysporiadané, či nedlhuje na daniach a plní si všetky svoje povinnosti. V rámci DPH existuje vždy všeobecné riziko ručenia za nezaplatenú daň. V súčasnosti si podnikateľ nemá ako overiť svojho obchodného partnera, pretože Finančná správa je viazaná daňovým tajomstvom a o podnikateľoch nemôže poskytovať informácie. Index je prelom do daňového tajomstva, keď si bude môcť každý o danej firme zistiť, či dodržuje pravidlá.

V oblasti boja s daňovými podvodmi sme predstavili už všetko, čo je v súčasnosti možné.
Jiří Žežulka

Nehrozí, že sa po pandémii daniari označia za nespoľahlivého aj podnikateľa, ktorého do dlhov len zatlačila koronakríza?

Určite nie. Pandemický vplyv sa z tohto hodnotenie určite vylúči. Aj počas vrcholenia pandémie v minulom roku sme odložili hodnotenie daňových subjektov, keďže nebolo možné sledovať ich riadne plnenie daňových povinností a chceli sme tak vyjsť v ústrety klientom.

Podnikatelia sa majú hodnotiť aj podľa ekonomických ukazovateľov. Čo to presne znamená?

Súčasťou pripomienkového konania bola aj zhoda na tom, že index a parametre posudzovania budú podrobené verejnej diskusii. Parametre indexu by mali byť schvaľované v rámci vyhlášky. Uvidíme, ako sa ešte skončí legislatívny proces. Dôvodom je to, že nemôžeme hodnotiť úplne rovnako veľký daňový subjekt a plnenie jeho povinností a malého živnostníka, ktorý podáva daňové priznanie raz ročne. Preto budú kritériá odlíšené tak, aby boli aj v maximálnej možnej miere spravodlivé.

Podľa čoho sa hodnotia podnikatelia v indexe daňovej spoľahlivosti v súčasnosti?

Aktuálne sa to hodnotí podľa toho, či niekto načas podal daňové priznanie, podľa dlhov na daniach a podobne. Z tohto základu chceme vychádzať aj pri úprave indexu, len je to otázka viacerých kritérií s určitou váhou.

Podľa niektorých podnikateľov nie sú veľmi výhodné ani benefity pre tých, ktorí budú označení za spoľahlivých. Podľa nich majú byť skôr základnou povinnosťou štátu, nie benefitom. Neuvažovalo sa o atraktívnejších odmenách?

Z môjho pohľadu existujú dva druhy benefitov – tvrdé a mäkké. Medzi tvrdé patrí úľava na dani, iná sadzba a podobne. Tieto veci však Finančná správa nemôže ovplyvniť, pretože je to v rukách zákonodarcov, ktorí o tom rozhodujú. Finančná správa však môže ovplyvniť mäkké benefity. Tam patrí napríklad rýchlejšie vybavenie žiadosti, lepšia možnosť pri splátkach, odloženie dane a podobne. Tieto možnosti máme, ale tiež sme limitovaní zákonom. Preto sa pokúsime pripraviť taký mix benefitov, aby tie mäkké nástroje boli čo najširšie pre poctivých daňovníkov.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a... Foto: Ivan Majersky
Žežulka, Matovič, tk, Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a prezident Finančnej správy Jiří Žežulka.

Chystáte ešte nejaké zmeny, ktoré nie sú verejne známe?

V oblasti boja s daňovými podvodmi sme predstavili už všetko, čo je v súčasnosti možné. Na druhej strane to netreba vnímať tak, že sa už nič meniť nebude. Daňové podvody sú živý organizmus a v čase, keď štát zavedie nejaké opatrenia, podvodníci sa tomu prispôsobujú a buď sa presunú do iného štátu, alebo vymyslia iné protiopatrenia. Budeme preto intenzívne vyhodnocovať, čo nové opatrenia v praxi priniesli, a nie je vylúčené, že ich budeme ďalej upravovať. Ak prejde registrovaný bankový účet pri novele zákona o DPH a e-faktúra, máme komplexný balík nástrojov na postihovanie daňových podvodov.

Ešte v nedávnej minulosti boli časté takzvané karuselové podvody pri dani z pridanej hodnoty. Ako je to dnes?

Spôsob spáchania podvodu sa mení. V súčasnosti to nie je o tom, že sa nárokujú odpočty DPH v nadmernej výške. Ale existujú skupinky 20, 30 či 40 subjektov, ktoré žiadajú odpočet v pomerne menšom objeme na každý subjekt zvlášť. V konečnom dôsledku to však vytvorí pomerne veľkú sumu. To znamená, že viac firiem žiada neoprávnený odpočet, ale v menších sumách.

Vyriešil sa už problém cezhraničných karuselových podvodov?

Tento problém sa nevyrieši nikdy, kým bude fungovať DPH v EÚ na súčasnom princípe. Vždy tak bude existovať priestor na to, aby niekto nezaplatil daň pri takzvanom samozdanení. Musel by sa zmeniť princíp zákona. Vždy je to len o tom, aké opatrenia si národné štáty do svojej legislatívy zahrnú.

SR MF Heger FS daňová oblasť zmeny BAX Čítajte viac Hegerova e-faktúra má zatočiť s podvodníkmi. Skončí sa to fiaskom?

Zabránila by takýmto podvodom jednotná európska legislatíva?

Teoreticky by sa mohlo centrálne zrušiť oslobodenie od DPH pri dodávaní tovaru či služby do iného členského štátu. Tým by sa zároveň zrušilo napríklad aj prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa. Ale to je revolučná zmena a v tejto chvíli narazila na to, že nie každý štát ma rovnakú sadzbu DPH. Dochádzalo by k nerovnosti medzi výškou dane.

Pri ktorom druhu dane je momentálne najväčšia medzera v jej výbere?

Aktuálne je to práve DPH. Je to viac menších podnikateľov a menšie sumy. Celé je to o tom, že musíme lepšie identifikovať menšie subjekty, ktoré sa z nášho pohľadu snažia pôsobiť nenápadnejšie, ako keby to bola veľká firma a väčšia suma peňazí.

Jiří Žežulka

Študoval na Českej poľnohospodárskej univerzite. Od roku 2001 pôsobil aj v českej daňovej správe. O desať rokov neskôr šéfoval odboru riadenia rizík na Generálnom finančnom riaditeľstve a neskôr bol aj zástupcom generálneho riaditeľa. Pôsobil aj ako analytik odboru závažnej hospodárskej kriminality, špecializoval sa na boj s daňovými únikmi a podieľal sa aj na príprave daňovej legislatívy. Do súkromnej sféry prešiel v roku 2016. Prezidentom slovenskej Finančnej správy sa stal v decembri 2020.

Jiží Žežulka
Autor: Lubos Pilc

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
93 debata chyba
Viac na túto tému: #Jiří Žežulka #Igor Matovič #Finančná správa #faktúra #e-faktúra #DPH #daňový úrad #daňový podvod #daňová kontrola