VW je 30 rokov na Slovensku, zmenil tvár priemyslu

Z jedného závodu so stovkou zamestnancov je za tri desiatky rokov firma, čo zamestnáva 11-tisíc ľudí. Volkswagen od svojho príchodu v roku 1991 nielenže expandoval, ale i ovplyvnil našu ekonomiku. O Slovensku sa totiž dá hovoriť ako o automobilovej veľmoci. Vyrobí najviac áut v prepočte na obyvateľa.

, , 31.05.2021 19:00
volkswagen čaputová Foto: ,
Prezidentka Zuzana Čaputová prijala dar - hmyzí hotel v podobe dreveného auta od zamestnanca pri príležitosti návštevy závodu spoločnosti Volkswagen spojenej s 30. výročím jeho vzniku.
debata (47)

„Príchod VW bol i pre iné globálne firmy signálom, aby sa viac zaujímali o vybudovanie tovární na Slovensku,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Nešlo pritom len o automobilky, ale i o producentov z oblasti elektrotechniky, dodáva. Nešlo však len o investorov, Volkswagen výrazne ovplyvnil i pracovný trh, vysvetľuje. Išlo totiž o stabilného zamestnávateľa. Spoločnosť sa dosiaľ hrdí tým, že dve pätiny ľudí zamestnáva už vyše desať rokov.

Príchod VW na Slovensko bol jedným z mála momentov vstupu veľkých zahraničných investorov na Slovensko hneď po transformácii, pripomína analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Vie si vôbec ešte niekto predstaviť slovenskú ekonomiku bez áut? „Maličká krajina, ako je Slovensko, môže rozvíjať blahobyt hlavne špecializáciou. Nemôžeme čakať, že tu budeme mať desať odvetví široko rozvinutého priemyslu,“ hovorí Vlachynský.

Bratislavský závod Volkswagenu je jediným na svete, kde sa pod jednou strechou vyrába až deväť rôznych modelov. Pričom vyše 20 percent produkcie tvoria elektrické a plug-in hybridné vozidlá. V pondelok ho navštívila i prezidentka Zuzana Čaputová. „Je to najväčší zamestnávateľ, prispievateľ do štátneho rozpočtu, pokiaľ ide o dane a odvody,“ povedala. Pri príležitosti tridsiateho výročia sa stretla i s niektorými zamestnancami.

V roku 2023 má prísť ďalšia veľká, takmer miliardová, investícia, ktorá podporí výrobu elektrických vozidiel. „Vznikne tu dvetisíc nových pracovných miest,“ povedala Čaputová. Do Bratislavy sa po vyše 30 rokoch vráti prvý model Volkswagen Passat a pribudne model Škoda Superb. Prezidentka pripomenula i dôležitosť ekologizácie automobilov a tým zvýšenie šance na splnenie klimatických záväzkov Slovenska.

Ekologická budúcnosť?

Pred Volkswagenom, no i inými automobilkami, stojí výzva v podobe ekologických inovácií. „V súčasnosti je najväčšou inováciou prechod na elektromobilitu. S tým sú spojené nemalé náklady,“ hovorí Tomčiak. Slovenské továrne sú totiž ešte stále viac zamerané na výrobu vozidiel s konvenčným pohonom. Práve od toho, ako sa dokážu prispôsobiť novým trendom, závisí i ich budúcnosť.

Bratislavský závod patrí k najmodernejším a najekologickejším v rámci koncernu VW. „V súčasnosti sa nám darí zhodnocovať viac ako 90 percent odpadu, ktorý tvoríme, problémom je však zvyšných desať percent," povedal člen predstavenstva pre technickú oblasť Volkswagenu Slovakia Oliver Grünberg. Tu však automobilka nekončí. Dlhodobým cieľom koncernu je trvalá udržateľnosť a minimalizovanie uhlíkovej stopy pri výrobe, dodáva Grünberg.

Zuzana Čaputová na návšteve Volkswagenu
Zuzana Čaputová na návšteve Volkswagenu
+8Zuzana Čaputová na návšteve Volkswagenu

Podnik chce byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálnym. A to nielen pri samotných autách, ale i vo výrobných procesoch. Fabrika v Devínskej Novej Vsi napríklad už desať rokov nakupuje výlučne „zelenú energiu“. Zároveň v lakovni inštaluje nové technológie, ktoré pomôžu radikálnym spôsobom znížiť emisie uhľovodíkov. Okrem toho sa tu snažia znížiť aj emisie vznikajúce pri využívaní zemného plynu.

Pandémie ani nedostatku čipov sa báť netreba

Rizikom do budúcnosti – a to najmä pre Slovensko – je i prílišná orientácia na jedno odvetvie. A to predovšetkým v prípade, že sa celému odvetviu prestane globálne dariť, upozorňuje Tomčiak. „Automobilový sektor je cyklický. Ak by svet zaznamenal dlhšiu recesiu, tak by slovenské automobilové fabriky museli znížiť výrobu a i prepustiť ľudí,“ hovorí. Tí by mali podľa analytika problém s hľadaním práce v iných sektoroch, keďže tie sú podinvestované.

Pandémia mala podľa Tomčiaka na automobilový priemysel len krátkodobý vplyv. „Aj keď bol dosah výrazný, tak sa pomerne rýchlo podarilo obnoviť globálny dopyt po autách,“ hovorí. Podobne vníma i čipovú krízu. Tá je síce nepríjemná, keďže bez týchto komponentov nie je možné vozidlá vyrobiť, ide však len o dočasný problém. „V horizonte niekoľkých mesiacov sa výroba polovodičov zvýši a tým pádom vzrastie i výroba automobilov,“ hovorí Tomčiak. Slovenské automobilky preto nebudú podľa neho prepúšťať – po obnovení výroby budú totiž potrebovať dostatok pracovnej sily.

Dosahu pandémie či nedostatku súčiastok sa neobáva ani Vlachynský. Ide podľa neho totiž len o dočasné „zakopnutie“, aké počas podnikania prichádzajú i odchádzajú. Zaváži skôr to, ako sa automobilový priemysel vyrovná s dekarbonizáciou, upozorňuje.

Kedy sa oživí predaj áut?

Prvá vlna pandémie nielenže dramaticky okresala predaje, ale zastavila i výrobu. V tej druhej sa už takáto situácia neopakovala. Hovoriť o predpandemickej situácii sa však nedá, upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „Aprílové čísla predajov nových áut v Európe ukazujú, že na trhu s novými autami sa uvoľnenie opatrení prejavilo zatiaľ len vo veľmi obmedzenej miere,“ hovorí. Hoci medziročne ide často i o rekordné úrovne – v niektorých krajinách i trojnásobné – je za tým len nízka úroveň predajov v minulom roku, dodáva analytik. „V porovnaní s aprílom 2019 boli predaje nových áut v európskych krajinách stále o viac ako pätinu nižšie,“ hovorí Koršňák. Len o niečo miernejší bol podľa neho pokles v regióne strednej a východnej Európy. Aprílové predaje tu boli v porovnaní s rovnakým mesiacom spred dvoch rokov priemerne nižšie len o 16 percent, dodáva analytik. Na Slovensku to však tak úplne neplatilo. Prepad tu bol totiž o niečo vyšší ako európsky priemer – a to až 23-percentný. Ani jedna krajina sa ešte nevrátila na predpandemické úrovne. Najmiernejší, jednociferný, pokles zaznamenali Dáni a Estónci, naopak, najprudší Chorváti, Cyperčania a Španieli. Výnimkou je len Nórsko – kde predaje oproti roku 2019 stúpli o 3,5 percenta. Aj za tým je však nízka úroveň predaja. „Predajom áut v Nórsku pravdepodobne pomáha ľahší priebeh pandémie v krajine i silná podpora predaja áut s alternatívnym pohonom,“ vysvetľuje Koršňák. Automobilový trh by sa mohol ako-tak zotaviť toto leto, odhaduje analytik. Výrazné posuny však neočakáva. „Aj napriek realizácii časti odloženej spotreby z obdobia pandémie sa tak stabilný návrat predajov nových áut v Európe na predpandemické úrovne nejaví ako pravdepodobný,“ hovorí Koršňák. Samozrejme, platí, že čím vyšší výpadok predajov krajina zaznamenala počas pandémie, tým silnejší je i potenciál odloženej spotreby, dodáva.

(zz)

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #autá #VW #ekológia #pandémie #čipová kríza
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy