Ľudia chcú ľahší prístup k finančným službám, väčší výber a nástroje na lepšiu kontrolu nad svojimi financiami. Banky či poisťovne preto prehodnocujú spôsoby poskytovania služieb a upravujú svoje obchodné modely. Ich motiváciou je jednak záujem udržať svojich klientov, získať nových, ale aj znižovať náklady. Aj tejto téme sa na on-line webinári o slovenskom finančnom trhu a inováciách venovala Národná banka Slovenska (NBS).
Hlavnou motiváciou na zavádzanie technologických inovácií je vôľa udržať krok s modernými trendami, udržať doterajších klientov, získať nových klientov, navýšiť tržby, znížiť náklady a určovať nové trendy. Vyše 30 percent subjektov z prieskumu NBS sa venuje vývoju inovácií na skupinovej aj lokálnej úrovni, a vyše 50 percent len na lokálnej úrovni, čo je spôsobené najmä tým, že veľká časť subjektov nepatrí do žiadnej skupiny.
Vývoj na lokálnej úrovni môže byť odôvodnený najmä tým, že v prípade viacerých skupín je stredná Európa lídrom v oblasti informatizácie a väčšina inovácií, ktoré sa tu vytvoria, sa neskôr preberajú do celej skupiny. Tretina subjektov tiež spolupracuje s externými FinTech spoločnosťami, z toho sú najviac zastúpené najmä subjekty bankovníctva a platobných služieb (53 percent z daného sektora).
Na druhej strane, takmer 40 percent subjektov nespolupracuje a ani neplánuje spolupracovať s FinTech spoločnosťami, v tomto prípade ide najviac o niektoré subjekty kapitálového trhu (43 percent z daného sektora). Len 13 percent respondentov považuje FinTech spoločnosti za konkurenciu. 30 percent je presvedčených, že sa FinTech spoločnosti stanú konkurenciou v časovom horizonte viac ako tri roky.
Akým inováciám sa venujú?
Analýze veľkých dát (Big Data) sa dnes venuje 17 percent respondentov a tretina subjektov sa jej chce venovať v horizonte do troch rokov. Čo sa týka využitia dát o klientoch zo sociálnych sietí, len takmer desať percent subjektov takéto dáta v súčasnosti využíva, najmä z oblasti bankovníctva a platobných služieb. Umelú inteligenciu využíva dnes iba šesť percent subjektov, najmä z oblasti bankovníctva a platobných služieb.
Cloud dnes využíva takmer 57 percent respondentov, na druhej strane 32 percent subjektov túto technológiu nevyužíva a ani neplánuje využívať. Využívať finančné služby bez fyzickej návštevy obchodného miesta umožňuje 40 percent respondentov a takmer 50 percent respondentov plánuje takúto možnosť vytvoriť do budúcna. Len desať percent subjektov takúto možnosť do budúcna ani neplánuje.
Najviac otvorený je tomuto riešeniu sektor poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ďalej sektor bankovníctva a platobných služieb. Naopak najmenej túto možnosť ponúka sektor finančného sprostredkovania. Čo sa týka vzdialenej identifikácie klienta, používajú sa rôznorodé spôsoby. Najvyužívanejším prostriedkom pre vzdialenú identifikáciu klienta je scan dokladu totožnosti, ktorý využíva skoro štvrtina všetkých respondentov.
Čo sa týka vzdialenej komunikácie, mnohí klienti dnes komunikujú so svojou finančnou inštitúciou primárne prostredníctvom mobilnej aplikácie. Napriek tomu, len 32 percent respondentov ponúka klientom mobilnú aplikáciu, 26 percent respondentov počíta so spustením aplikácie v horizonte troch rokov.
Slovenský trh je na tom dobre
Slovensko je na tom z hľadiska inovácií na finančnom trhu veľmi dobre. „Slovenský trh je naozaj inovatívny. Keď ľudia cestujú do zahraničia, zistia, že Slovensko je dokonca v niektorých inováciách lepšie. Doma sú zvyknutý na istý štandard, ktorý v zahraničí nenájdu,“ vysvetľuje Michal Satur z Tatra banky, ktorý sa zúčastnil on-line webináru NBS. Netýka sa to len bánk, ale aj poisťovníctva či napríklad platobných služieb.
Podľa Juraja Dlhopolčeka je v súčasnosti svet z hľadiska poisťovníctva rizikovejšie miesto. Váha súčasných rizík má pritom dopad aj na biznis modely poisťovní. „Ak sa pozrieme na retail, ľudia sa počas pandémie naučili využívať nakupovanie cez internet a podobne. Slovensko určite inovuje. Otázkou je, ako rýchlo budeme schopní reagovať na trendy,“ hovorí Dlhopolček. Inovácie boli hnacím motorom aj v rámci platobných služieb.
„Máme na trhu veci, ktoré v zahraničí ani nie sú. Vnímame možnosti ešte to zrýchliť,“ hovorí Peter Stražovec zo spoločnosti Payout. Súčasťou sú pritom aj dohľadové orgány a ministerstvo financií. „Snažíme sa nezatvárať oči a sledujeme, čo sa deje napríklad v bankovom sektore. Vidíme, že sa to posúva v prospech klientov. Zabezpečujeme, aby to neprekročilo líniu, ktorá by ohrozovala stabilitu bankového sektora a spotrebiteľa,“ vysvetľuje Peter Hintoš z NBS.
Trh sleduje aj štát a ministerstvo financií potom na národnej a európskej úrovni tomu prispôsobuje aj legislatívu. Najbližších deväť rokov sa podľa odborníkov sa budú finančné inštitúcie čoraz viac približovať ku svojim klientom. Veľkým trendom by malo byť napríklad prepojenie poisťovacích služieb s tovarom. Platobná služba by mala byť v budúcnosti neviditeľná – to znamená jednoduchá a transparentná.
Okmažité platby?
Podľa odborníkov si ľudia v blízke budúcnosti všimnú inovácie vďaka takzvaným instantným platbám. V praxi ide o okamžité platby, ktoré na Slovensku štartujú 1. februára 2022. Podľa NBS sa k nim zatiaľ pripoja len tri bankové domy. Tým sa zároveň splnil predpoklad spustenia tohto typu platieb. Záujemcovia už centrálnej banke zaslali potrebné prehlásenie o pristúpení k Národnému plánu. Ani jednu z bánk však NBS nemenovala. Zatiaľ svoj záväzok poskytnúť okamžité platby od 1. februára 2022 potvrdila len Slovenská sporiteľňa. Podľa informácií denníka Pravda sa k nej pridali aj VÚB banka a Tatra banka.