Situáciu navyše skomplikovali raketovo zvyšujúce sa ceny vstupných surovín, drahá elektrina, ktorá prevyšuje ceny aj o 60 % v porovnaní so zahraničím, no i vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce.
„Ceny vstupov rastú v mnohých prípadoch závratnou rýchlosťou. U niektorých komodít používaných v chemickom priemysle stúpli ceny v porovnaní s októbrom minulého roka až o 450 %, dopravné náklady do a zo zahraničia zdraželi o desiatky až stovky percent, naviac nie sú k dispozícii ani voľné kapacity na dopravu vstupov napríklad z Číny. Zvýšili sa aj náklady na pracovnú silu, služby, stavebné materiály, obaly, drevo či kovy. Tento rast však ani zďaleka nekopíruje predajné ceny výrobkov. Začína sa roztáčať cenová špirála a niektorí slovenskí výrobcovia hlásia, že už museli obmedziť výrobu tých produktov, s ktorými nedokázali cenovo konkurovať zahraničiu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Podľa Klubu 500 sú mnohé firmy podkapitalizované a prestávajú byť konkurencieschopné. Slovenský priemysel čelí po odznení druhej vlny pandémie kríze, ktorá ho môže pripraviť o konkurencieschopnosť. Mnohé podniky skončili za minulý rok v ekonomickej strate.
Podľa Klubu 500 viaceré odvetvia musia v súčasnosti zápasiť s rastúcimi cenami vstupov. Vyššie náklady za vstupné materiály a suroviny hlási chemický, oceliarsky, drevársky, papierenský, ale aj farmaceutický, automobilový priemysel i ďalšie odvetvia. S rastúcimi cenami vstupov stúpajú aj náklady na dopravu. Zároveň chýbajú niektoré komponenty, dodacie lehoty surovín či súčiastok sa predlžujú, zmluvné termíny neplatia a produkty opúšťajú výrobné linky neskôr, čo má negatívny vplyv aj na cash-flow.
Pridrahá elektrina
Pre slovenský priemysel sú jedným z najväčších problémov koncové ceny za elektrinu. Tie sú v porovnaní so zahraničnou konkurenciou vyššie niekedy aj o 60 %. Zároveň z roka na rok rastú aj ceny emisných povoleniek. Za posledné roky vzrástla ich cena za tonu viac ako 10-násobne. Kompenzácia z Envirofondu pre veľkých odberateľov však klesá, pričom v zahraniční sa deje presný opak.
„V stave, kedy sú ceny energií ako jedného zo základných vstupov v priemysle o desiatky percent vyššie v porovnaní s okolitými krajinami, sa dá len ťažko konkurovať svojou produkciou a cenami v rámci Európy či sveta. Klub 500 preto žiada vládu, aby urýchlene riešila vysoké koncové ceny elektriny pre priemysel. Je neprijateľné, ak štát prostriedky z predaja emisných povoleniek, ktoré sú v zmysle pravidiel EU určené na konkurencieschopnosť priemyslu a kompenzácie vysokých cien elektriny, neuvoľní na tento účel,“ hovorí Gregor.
Odložené investície
O tom, že firmy už nevládzu vykrývať enormnú finančnú záťaž, svedčí aj fakt, že odkladajú investície a opravy. Podniky sú podkapitalizované, mnohé museli v dôsledku krízy meniť štruktúru predaja a výroby či znižovať stavy zamestnancov. Viaceré firmy podľa Klub 500 hlásia problémy s úbytkom hotovosti, nakoľko štátna pomoc nebola podľa nich v dostatočnom rozsahu a podniky museli siahať na svoje rezervy. Podľa Klubu 500 by mal štát brať tento fakt do úvahy pri prijímaní ďalších opatrení a pri zmene legislatívy. Viaceré podniky združené v Klube 500 totiž hlásia za vlaňajší rok medziročný pokles tržieb aj na úrovni 30 – 40 %. Podobne evidujú pokles aj za prvý kvartál tohto roka.
„Žiadame preto vládu, aby predĺžila obdobie prvej pomoci do konca roka 2021 a znížila minimálnu hranicu pomoci na pokles tržieb od 10 %. Zároveň, v záujme ozdravenia ekonomiky a pracovného trhu, apelujeme na členov koalície, aby neprijímali také návrhy daňovej reformy, ktoré spôsobia len ďalší rast daňovo-odvodového zaťaženia a v niektorých prípadoch aj rozvrat verejných financií. Práve naopak, mali by ísť cestou nižších daní a odvodov a úspory by mali hľadať na výdavkovej strane štátneho rozpočtu, v prebujnenej štátnej, verejnej správe a miestnej a územnej samospráve. Len tak sa podarí ozdraviť a odťažiť slovenský priemysel, ktorého dobré fungovanie je základným krokom k fungovaniu celej ekonomiky,“ uzatvára Gregor.