Zásadná zmena čaká takzvaný index daňovej spoľahlivosti. Po novom budú daniari triediť podnikateľov na tých, čo si plnia všetky povinnosti, a tých, ktorí chcú pravidlá obísť. Zoznam „dobrých a zlých“ daňovníkov bude štát zverejňovať. Kto tak bude po novom napríklad načas platiť dane, získa od štátu benefity. Naopak, špekulantom štát zakáže maximálne na tri roky zakladať firmy.
Matovič novinky odôvodnil tým, že medzi podnikateľmi a daniarmi doteraz fungoval „úplatkársky“ systém. Legislatíva podľa neho nerozlišovala tých, ktorí okrádali štát, a tých, ktorí len robili chyby. Podnikateľom sa však neveľmi pozdáva, že ich mená a daňové správanie budú zverejňované.
Čítajte viac Systém cukor a bič? Matovič mení daňový poriadok, špekulantom zakáže podnikať
„Index síce nemá slúžiť na hodnotenie rizikovosti firiem či ako podklad pre získanie zákaziek, dá sa ale predpokladať, že časť obchodných partnerov bude zohľadňovať aj tieto informácie,“ myslí si prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
Za pozitívum však považuje snahu o vytvorenie partnerského vzťahu medzi nimi a finančnou správou. Solík upozorňuje, že na novelu môžu doplatiť aj poctiví podnikatelia. „Stačí daňová kontrola, pri ktorej úradníci nebudú považovať predložené dôkazy za postačujúce a dorubia firme dodatočnú daň, na ktorú jednoducho nebude mať peniaze,“ hovorí.
Index už funguje, ale nejasne
Index daňovej spoľahlivosti funguje už viac ako dva roky. Doteraz neboli akurát presne dané kritériá na hodnotenie firiem. Rezort financií chce preto pravidlá vymedziť. Z neverejnej formy hodnotenia sa navrhuje prejsť na verejne dostupný zoznam podnikateľov registrovaných na daň z príjmov. Tento zoznam by malo podľa návrhu zverejňovať finančné riaditeľstvo na svojom webe.
Ministerstvo financií tvrdí, že index má predovšetkým motivačný charakter. Nemal by slúžiť ani na posudzovanie podnikateľa pri získavaní zákaziek alebo vstupovať do podmienok verejného obstarávania. Solíkove obavy v tejto veci zdieľa aj daňová poradkyňa Mária Sameková.
Podľa jej slov pri výbere nového obchodného partnera každý uprednostní medzi dvoma podnikateľmi toho, ktorý je daňovo spoľahlivejší. Podľa Samekovej by preto index nemal byť verejne dostupný.
„Domnievam sa, že takáto verejná informácia o indexe daňovej spoľahlivosti daňovníka bude slúžiť na zvýhodňovanie, respektíve znevýhodňovanie daňových subjektov,“ myslí si, hoci chápe motivačný účinok zverejnenia.
Čítajte viac Testovanie e-faktúry od januára? Rezort financií ju chce spustiť na etapy
Odmeny? Nič zvláštne
Ako budú daniari hodnotiť podnikateľov? Rezort financií hovorí, že pôjde o plnenie povinností voči finančnej správe, ale aj ich ekonomické ukazovatele. Ide napríklad o povinnosti, ktoré podnikateľom ukladajú zákony o účtovníctve, dani z príjmov či dani z pridanej hodnoty. V rámci ekonomických ukazovateľov sa bude hodnotiť počet zamestnancov, výška obratu alebo výsledky hospodárenia, dodáva Sameková. Presnejšie podmienky zatiaľ nie sú známe.
Finančné riaditeľstvo by malo po prijatí zákona zverejniť nároky, zásady, podmienky a spôsob určenia indexu spoľahlivosti na svojej webovej stránke. Poctiví podnikatelia by potom mali čerpať od štátu výhody ako napríklad dlhšie lehoty na dodanie podkladov daniarom, zníženie sumy za úhradu záväzného stanoviska, nárok na čiastkový protokol či odklad splátok.
Najzásadnejšou výhodou je podľa podnikateľov to, že daniari budú pri určovaní pokuty prihliadať aj na index daňovej spoľahlivosti. Doteraz sa prihliadalo na závažnosť prehrešku, trvanie a jeho následky. „Ostatné výhody z dobrého hodnotenia sú skôr okrajové a niektoré majú byť základnou povinnosťou štátu, nie benefitom,“ tvrdí Solík.
Nemyslí si, že laxnejší výklad zákona, ktorý umožní podnikateľom plniť si povinnosti v súlade s legislatívou, má byť benefitom.
Čítajte viac Daňové podvody v Maďarsku e-faktúra nezastavila. Ako tam systém funguje?
Zákaz podnikať?
Novinkou nie je ani takzvané vylúčenie z podnikateľského prostredia. Od roku 2016 však o tom mohol rozhodovať len súd. Po novom túto kompetenciu získajú aj daniari. Nepoctivý podnikateľ tak môže na tri roky dostať zákaz stať sa napríklad štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách. V praxi to znamená, že si nezaloží firmu, no bežnú živnosť áno.
Daniari to budú môcť zakázať osobe, ktorá vo firme pôsobí ako štatutárny orgán v čase, keď firma podala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty. Rozhodnutie musí padnúť po skončení daňovej kontroly a pri nedoplatku v minimálnej výške 170 eur viac ako jeden rok od jeho splatnosti. „Mať taký nedoplatok môže byť po mesiacoch pandémie ľahko dosiahnuteľná méta aj pre firmu, ktorá nemá záujem podvádzať,“ tvrdí Solík.
Nemusí ísť pritom len o podnikateľov, ktorí si nechcú plniť daňové povinnosti, upozorňuje. Prieskumy kvality podnikateľského prostredia dlhodobo ukazujú, že často sa meniace zákony a ich nejednoznačné znenie spôsobujú problém aj tým, ktorí chcú podnikať v súlade s pravidlami, vysvetľuje Solík.
Viac kompetencií pre daniarov
Rezort financií do pripomienkového konania predložil aj novelu zákona o finančnej správe. Daniari vďaka nej získajú viac kompetencií pri vyšetrovaní ekonomickej kriminality svojich kolegov z finančnej správy. Po novom sa presunú z kriminálneho úradu finančnej správy na finančné riaditeľstvo. „Musíme posilniť kompetencie pri boji s vnútorným nepriateľom,“ tvrdí prezident Finančnej správy Jiří Žežulka.
Finančné riaditeľstvo bude môcť napríklad žiadať banky o informácie, ktoré podliehajú bankovému tajomstvu. Určení zamestnanci finančnej správy by mali získať aj diplomatický pas. Novela na druhej strane kriminálnemu úradu posilní kompetencie v boji proti nedovolenému obchodovaniu medzi členskými štátmi Európskej únie s omamnými a psychotropnými látkami či so zbraňami.