„V súčasnosti pokračujú rokovania s ostatnými ministerstvami k jednotlivým návrhom. Tie majú odbúrať nadbytočnú byrokraciu a uľahčiť život podnikateľom. Našou ambíciou je, aby bolo druhé kilečko schválené ešte tento rok,“ povedala hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Matejková. Niektoré návrhy sa už stihli pretaviť do legislatívy, a to cez Zákonník práce, ako napríklad zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre firmy alebo koniec súbehu príplatkov za sviatky a víkendy.
Rezort chcel ďalšie návrhy dostať na vládu už v apríli, respektíve v máji a vyzerá to tak, že zatiaľ ide všetko podľa plánu. Jedno z opatrení, konkrétne návrh aktualizácie Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov – číže kvázi regulačnú brzdu – totiž vláda s pripomienkami schválila už túto stredu.
O čo vlastne ide? Novinka má kvázi predchádzať vznikom nových regulačných záťaží, ktoré sťažujú život pondikateľom. Rezort hospodárstva návrh pripravil už pred časom, na vládu ho chceli dostať v čo najkratšom čase. V princípe však má ísť o systém pravidiel, podľa ktorých sa rezorty naučia správne počítať vplyvy na podnikanie a vyhýbať sa tým, ktoré by podnikateľov neprimerane zaťažili. „Hlavne chceme, aby sa rezorty oboznámili s inovatívnym princípom, ktorý sme do regulácie navrhli,“ povedal tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec (SaS).
V podstate bude platiť pravidlo, že ak akýkoľvek rezort navrhne legislatívu, ktorá záťaž podnikateľov zvýši o euro, musí zároveň prísť s takou, ktorá záťaž o euro zníži. Od budúceho roka by navyše platilo zníženie až o dve eurá. V dlhodobom horizonte by tak podľa rezortu záťaž mala klesať. Podľa Oravca schváleniu predchádzali siahodlhé diskusie medzi ministrami a k zhode došlo až na štvrtýkrát. Do nákladov sa však nebudú radiť dane, ani odvody. „Ide o finančné a nefinančné náklady podnikateľov vyplývajúce z regulácie, napríklad poplatky, s výnimkou tých v oblasti živnotného prostredia,“ dodal Oravec.
Podnikatelia schválenie vítajú. „Nový mechanizmus zviaže úradníkom ruky pri vymýšľaní povinností, formulárov či rôznych hlásení. Schválená zmena dáva podnikateľom po rokoch nárastu administratívnej záťaže nádej na zmenu k lepšiemu,“ hovorí Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. Úspech však bude závisieť aj od toho, ako sa zmeny chopia samotné rezorty a či celý systém nakoniec neskončí tak ako začal – iba na papieri. Zlepšenie sa podľa Solíka dá čakať iba vtedy, ak úradníci pri predkladaní nových regulácií nebudú podhodnocovať ich náklady a naopak nadhodnocovať úspory. „V minulosti sme videli viacero príkladov, kedy vyčíslenie nákladov chýbalo alebo boli značne podhodnotené oproti realite,“ hovorí Solík. Ako príklad uvádza príplatky za prácu, zvyšovanie vymeriavacích základov či zavádzane rekreačných poukazov. Problémy vrak spôsobila aj e-kasa, ktorá podnikateľov stála násobne viac ako uvádzala dôvodová správa k zákonu.
Aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) čaká, že opatrenie pomôže, ak, samozrejme, prejde parlamentom a bude sa aj uplatňovať v praxi. „Podporujeme akékoľvek systémové opatrenie, ktoré uľahčí podnikateľom život a zlepší podnikateľské prostredie. Uvedený návrh preto vítame, bude však dôležité nastavenie kontrolných mechanizmov, tak aby bol tento návrh uplatniteľný v praxi,“ povedala hovorkyňa asociácie Miriam Filová.