Ešte v rokoch 2015 a 2016 bola pritom dlhodobá udržateľnosť verejných financií podľa rady v dobrom stave. Najväčšie zhoršenie tesne pod hranicu vysokého rizika prišlo v roku 2019, paradoxne podľa rozpočtovej rady v čase, keď vrcholili priaznivé časy v ekonomike a nezamestnanosť bola na historických minimách. Dôvodom boli najmä zmeny v dôchodkovom systéme, ktorý tento systém finančne destabilizovali v dlhodobom horizonte.
V roku 2020 prišlo ďalšie zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a to už piaty rok po sebe. V porovnaní s rokom 2019 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil o 0,8 % HDP, predovšetkým vďaka vplyvu pandémie. „Verejné financie sa však posunuli do pásma vysokého rizika udržateľnosti ešte pred samotným vypuknutím pandémie, rozpočtová politika po voľbách dlhodobú udržateľnosť naopak zlepšila,“ konštatuje rada.
V minulom roku dosiahol hrubý verejný dlh Slovenska 60,6 % HDP. Tým prekročil všetky sankčné pásma dlhovej brzdy, ako aj tzv. maastrichtský limit. Pomerne veľká časť navýšenia však dočasne podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla z dôvodu nárastu likvidity, pre vysokú neistotu z vývoja pandémie.
Nakoľko navýšená hotovosť nezaťažuje verejné financie, vernejší obraz podľa rady poskytuje štatistika čistého verejného dlhu. Ten dosiahol úroveň 50,4 % HDP. „Dlhodobá neudržateľnosť verejných financií znamená, že bez prijatia opatrení čaká Slovensko prudký nárast verejného dlhu na neudržateľné úrovne. Hranica 100 % HDP by bola prekročená v roku 2040, hranica 150 % HDP v roku 2048 a hranica 200 % HDP v roku 2054,“ uzavrela rozpočtová rada.