Slovenský bankový sektor mal ku koncu vlaňajška úverovú expozíciu voči odvetviam citlivým na zmenu klimatickej politiky na úrovni 4,8 mld. eur, teda 25 % portfólia podnikových úverov. „Ak by sme zahrnuli aj odvetvia spojené so sektorom nehnuteľností, expozícia by vzrástla o dodatočných 4,9 mld. eur na 50 %,“ uvádza Hajdiak. Napriek tomu, že oproti koncu roka 2014 expozícia voči klimaticky citlivým odvetviam vzrástla z 3,2 mld. eur, a voči odvetviam zo sektora nehnuteľností z úrovne 3,9 mld. eur, percentuálne pomery sa výrazne nezmenili.
Slovenský bankový sektor vykazuje pomerne stabilnú priamu úverovú expozíciu voči podnikom z klimaticky senzitívnych odvetví. Hoci sa intenzita rizika na tomto portfóliu postupne zvyšuje, bezprostredným ohrozením finančnej stability však podľa Hajdiaka nie je. Budúci vývoj však bude podľa analytika výrazne závisieť od rozsahu a rýchlosti prijímania „zelenej“ regulácie, vnímania investorov, ale i záujmu spoločnosti. „S určitosťou možno povedať, že cieľ EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, je bezpochyby politickou i hospodárskou výzvou. Doterajšie úspešné plnenie domácich priebežných cieľov však neznamená bezstarostnú budúcnosť slovenského hospodárstva v tejto oblasti,“ konštatuje Hajdiak.
Rozdiely v splatnostiach a úverových sadzbách by sa medzi úvermi podnikov z environmentálne rizikovejších a neutrálnych odvetví mali podľa analytika centrálnej banky zvýrazňovať. Navyše by mali byť postupne sprevádzané aj zmenou vo vnímaní rizika. Roztvorenie nožníc by mohlo byť podporené aj návrhmi preferenčného zvýhodnenia udržateľných investícií, resp. znevýhodnenia klímu-ohrozujúcich expozícií zo strany centrálnych vlád alebo príslušných regulačných autorít. „Napriek tomu, že klimatické riziko dnes nie je stredobodom záujmu finančných inštitúcií, charakter fungovania environmentálnych nástrojov a sprísňovanie „zelenej“ regulácie zvyšuje potenciálne riziká a príležitosti s ním spojené,“ povedal Hajdiak.