Nie všetkým odvetviam sa však darilo. Kým produkcia strojov si pripísala medziročne takmer pätinu, o necelú desatinu išli hore dodávky elektriny a plynu a rástli i automobilky. Tie si totiž po januárovom prepade medziročne o 15 percent, pripísali oproti minuloročnému februáru rast o 1,6 percenta. Naopak o vyše desatinu sa prepadli výrobky z gumy a plastu, o takmer štvrtinu výroba koksu a ropných produktov. O 16,3 percent nižšia bola vo februári výroba textilu.
Vzostupy a pády
Automobilový priemysel zažil v januári najvýraznejší prepad výroby od prvej vlny pandémie, upozorňuje analytička 365.bank Jana Glasová. Vo februári to ako tak napravil. „Automobilky ako exportne orientované odvetvie, ťažia hlavne z rastúceho dopytu z ázijských krajín,“ hovorí analytička.
Horší vývoj priemyselnej výroby v úvode tohto roka je podľa Glasovej spôsobený druhou vlnou pandémie. No i lockdownom, ktorý sa týka nielen Slovenska, ale aj ďalších európskych krajín. „Zatvorené sú obchody, predajne automobilov či prevádzky poskytujúce služby, čo spôsobilo zamrznutie dopytu a následne aj pokles výroby,“ hovorí.
Na priemysel namal podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka vplyv ani menší počet kalendárnych dní tohtoročného februára oproti tomu vlaňajšiemu. „Čisto teoreticky by menší počet pracovných dní mohol citeľnejšie zasiahnuť najmä odvetvia s nepretržitou prevádzkou, napríklad energetiku,“ hovorí. No i tu však prišlo k miernemu zrýchleniu dynamiky medziročného rastu produkcie z 7,2 percenta na 7,5 percenta, vysvetľuje analytik.
Quo vadis priemysel?
Výrazné zlepšenie sa nedá čakať ani v najbližších mesiacoch. V medziročnom porovnaní však čísla nemusia nakoniec vyzerať až tak zle, vysvetľuje Glasová. „Vlani totiž v mesiacoch marec až máj dochádzalo k veľmi prudkému prepadu produkcie kvôli prvej vlne pandémie,“ hovorí. Zlepšenie očakáva analytička až v druhom polroku tohto roka.
Pre slovenský priemysel bude podľa Koršňáka kľúčová najmä kondícia jeho hlavnej zložky – automobilového priemyslu. „S ustupujúcou pandémiou sa začne postupne zotavovať aj dopyt po nových autách na kľúčovom európskom trhu, ktorý sa v úvode roka opäť prepadol,“ predpokladá analytik. Už marec podľa neho priniesol oživenie predajov áut na európskych trhoch.
Pandémia však predsa len mohla natrvalo vymazať časť dopytu po autách, vysvetľuje Koršnák. Očakáva preto, že produkcia bude i počas tohtoročnej jari stále zaostávať za maximami spred prvej vlny. „Úrovne spred krízy by mohol priemysel podľa našich odhadov udržateľne dosiahnuť najskôr až v druhej polovici tohto roka, respektíve v úvode roka 2022,“ hovorí Koršňák.
Uvoľnenie opatrení naplánované na koniec apríla by podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka aspoň čiastočne umožniť návrat k bežnému fungovaniu ekonomiky. Zaváži však i ďalší vývoj pandémie u nás i v Európe. Očakávať sa podľa Horňáka dá i zvýšenie spotreby domácností. „Postupom času sa bude zlepšovať aj situácia vo firmách, ktoré obnovia svoje plány a začnú opäť investovať, pričom veľká časť investícií predstavuje práve dovozy zo zahraničia,“ hovorí.
Stavebníctvo stále v červených číslach
Ani február nepriniesol výrazné zlepšenie v sektore stavebníctva. V porovnaní s januárom sa prepadol o ďalších takmer šesť percent. Medziročne tak padlo o 23,8 percenta. Ukázali to najnovšie údaje Štatistického úradu. Do ešte väčšieho mínusu sa dostala nielen výstavba infraštruktúry, ale i budov – obe padli medziročne o okolo štvrtinu.
Februárové zvýraznenie poklesu domáceho stavebníctva pravdepodobne z časti ovplyvnili aj menej priaznivé poveternostné podmienky, vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „Slovenské stavebníctvo momentálne zápasí s nedostatkom dopytu, keď výstavbu infraštruktúry brzdí nepripravenosť projektov, ktorá bráni rýchlemu spusteniu novej výstavby a výstavba budov zápasí s klesajúcou investičnou aktivitou v krajine,“ hovorí. Rozbehnutiu odvetvia nepomomáha ani pretrvávajúci silný dopyt – neťahá totiž novú výstavbu nahor, vysvetľuje analytik. Vidí za tým i čakanie na zmeny v stavebnom zákone.
(eko)