Skúsenosti s maďarským systémom má aj slovenská firma Freya Corporation, ktorá tam poskytuje účtovné služby. Ako vysvetľuje jej výkonný riaditeľ Branislav Príbojský, cieľom zavedenia bolo tiež znížiť podvody na dani z pridanej hodnoty (DPH). „Systém funguje veľmi stabilne a bez prvotných výpadkov, ktoré boli bežné na začiatku, s ním aktuálne nie sú žiadne problémy,“ tvrdí Príbojský.
Podľa jeho slov má maďarská e-faktúra aj pridanú hodnotu. Finančná správa vie podľa neho cielenejšie vykonávať finančné kontroly u podnikateľov. To zároveň vylučuje nepríjemné náhodné návštevy daniarov, ktoré sú v Maďarsku zriedkavé. Južný sused Slovenska je však v elektronickej komunikácii v popredí. Každý občan má zriadenú elektronickú schránku, cez ktorú komunikuje s úradmi.
Daňová poradkyňa a audítorka Mária Sameková však e-faktúru za príliš efektívny nástroj na daňové podvody nepovažuje. „Maďarsko podľa dostupných informácií zavedením povinnosti zasielania údajov z faktúr dokázalo eliminovať medzeru na dani z príjmov o päť percent,“ upozorňuje. Podľa jej slov môžu podnikatelia obchádzať daňové povinnosti tak, že e-faktúru jednoducho nevystavia.
Maďarsko má schránky
Okrem toho, že každý v Maďarsku komunikuje s úradmi elektronicky, disponuje ich systém viacerými schránkami. Tie sa podľa Príbojského potom zlievajú do jednej – zákazníckej schránky (ügyfélkapu). „Túto si musí zriadiť každý podnikateľ, ktorý je cudzinec a začína podnikať v Maďarsku,“ vysvetľuje šéf Freya Corporation. Cez ňu sa potom ďalej napájajú aj na ďalšiu – firemnú schránku (cégkapu).
Systém e-faktúry tam funguje na princípe prepojenia účtovných programov so systémom maďarskej finančnej správy. Ako upozorňuje Príbojský, tamojší podnikatelia nemôžu vystavovať faktúry v tabuľkovom či textovom editore. Musia používať certifikovaný a registrovaný program, ktorý sa následne nahlasuje na finančnú správu. Faktúra sa najprv verifikuje, až potom sa považuje za vystavenú.
„V momente, ako je faktúra vystavená (ak je PC pripojený na internet), automaticky sa odosiela na finančnú správu,“ dodáva Príbojský. Program ich posiela tak, že v rovnakom momente vidia jej obsah daniari aj podnikateľ. Počas verifikácie sa však dajú opravovať chyby alebo preklepy. Až po jej potvrdení to považuje finančná správa za finálnu verziu faktúry. Výnimku tam nemá žiaden podnikateľ.
Tamojší systém však počíta napríklad aj s iným postupom mimo účtovných softvérov. Firmy môžu použiť aj papierovú formu faktúry na tlačive, ktoré si treba kúpiť. Potom si musia stiahnuť formulár finančnej správy, vyplniť ho ku každej faktúre a tento formulár prostredníctvom elektronickej schránky zaslať na finančnú správu. Na vystavenie majú päť dní. Dokladovať sa musí faktúra v akejkoľvek hodnote.
Problémy majú e-shopy
Aj maďarskí podnikatelia sa museli prispôsobiť novým pravidlám. Ich účtovné softvéry používané na vystavovanie faktúr musia byť certifikované. Na toto však tamojšia finančná správa poskytla dosť času vývojárom. Systém ale spôsobil problémy zahraničným internetovým obchodom. Svoje účtovné systémy majú prispôsobené legislatíve krajiny, z ktorej pochádzajú.
„Problém nastáva pri ich prepojení na maďarskú finančnú správu, ktorá im na to vytvorila aj 250-stranový manuál,“ vysvetľuje Príbojský. Podľa jeho slov je však technická podpora pre zahraničné firmy minimálna. Pri probléme je veľmi náročné spojiť sa s niekým z finančnej správy, dodal. Podobného problému sa obávajú aj podnikatelia na Slovensku. Rezort financií ale zrejme nebude požadovať certifikáciu.
O skúsenostiach z Maďarska pritom majú informácie aj slovenskí podnikatelia. „Počas jej zavádzania sa opakovane menili požiadavky, čoho dôsledkom bolo viac práce a ďalšie náklady,“ tvrdí asistentka prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Lucia Petríková. E-fakturácia podľa nej skomplikovala život podnikateľom s nedostatočnými IT zručnosťami a stále pretrvávajú chyby v poskytovaných údajoch.
„Prax pri vystavovaní faktúr je oveľa pestrejšia ako schémy fakturačných procesov, ktoré si nakreslili úradníci,“ tlmočí postoj podnikateľov Petríková. Ako dodala, pri nových opatreniach na boj proti daňovým podvodom treba najprv vyhodnotiť, či ich náklady nebudú vyššie ako prínosy. Firmy by viac ocenili, keby sa štát v zahraničí inšpiroval nižšou sadzbou dane, dodala.
Výhody verzus nevýhody e-faktúry
Systém e-faktúra má v prvom rade znížiť mieru daňových únikov. Daniari budú mať prostredníctvom nej všetky dáta o obchodoch v reálnom čase. Môžu tak efektívnejšie reagovať na podozrivé transakcie či nekalé obchody. Elektronickú faktúru budú navyše posielať aj odberatelia služieb či tovaru, čím sa bude pravdivosť faktúry overovať.
Pre poctivých podnikateľov to bude tiež znamenať, že sa daniari zamerajú pri kontrolách len na podvodníkov. Daňové kontroly by tak mali byť cielenejšie. Slabinou je, že e-faktúra nevyrieši problém s nevystavovaním faktúr a teda únikom z transakcií, ktoré vôbec nebudú zaevidované. Rizikom je tiež implementácia a nedostatočný čas na zavedenie do praxe.