Plán obnovy sa mal prediskutovať, nie skrývať. Teraz mu chýba kvalita, tvrdia firmy

Tvorcovia plánu obnovy a odolnosti Slovenska budú zrejme čeliť veľkému množstvu pripomienok zo strany zamestnávateľov, ale aj iných subjektov. Kvalitu tohto materiálu negatívne poznačila chýbajúca široká diskusia, zhodli sa zástupcovia podnikateľov z Klubu 500 a Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).

, 14.03.2021 12:56, aktualizované: 15:15
debata (2)

„Je na škodu veci, že pri príprave plánu obnovy neprebehla široká diskusia, ktorá bola vládou sľúbená. Z pohľadu Klubu 500 sa to odzrkadlilo na kvalite, ale aj na nevhodných východiskách,“ uviedol pre TASR výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Klub 500 je podľa neho sklamaný, že ak má Slovensko jeden z najvyšších podielov priemyslu na hrubom domácom produkte (HDP), tak jeho pozícia je v pláne obnovy minimálna.

„Cieľom plánu je pomôcť napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené pandémiou koronavírusu, naštartovať európsku obnovu a chrániť a vytvárať pracovné miesta,“ zdôraznil Gregor. Tajomník RÚZ Martin Hošták zatiaľ nechcel plán obnovy podrobnejšie hodnotiť, nakoľko únia ešte len zbiera podnety od členskej základne. „Avšak už dnes môžem uviesť, že budeme mať množstvo pripomienok v komponente efektívny štát a digitalizácia a tiež zelené Slovensko,“ uviedol Hošták.

Pravdepodobnému veľkému množstvu pripomienok sa podľa neho mohli tvorcovia plánu obnovy vyhnúť, ak by tvorbu materiálu riadne konzultovali so zástupcami zamestnávateľov a jeho pripravovaný obsah netajili. „RÚZ dlhodobo vyzývala tvorcov dokumentu, aby jeho prípravu konzultovali s ľuďmi z praxe,“ zdôraznil Hošták. Klub 500 očakával silný dôraz na posilnenie konkurencieschop­nosti slovenskej ekonomiky, ktorá aj v súčasnosti prechádza krízou len vďaka vysokému podielu priemyslu na HDP.

„Preto by sme sa mali sústrediť na ďalšie jeho posilňovanie,“ uviedol Gregor. Klub 500 očakával aj dôraz na podporu investícií do opatrení na znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie vo všeobecnosti, nielen na dekarbonizáciu. Podľa Gregora sú podnikatelia sklamaní aj z časti veda, výskum a inovácie, kde napríklad podpora projektov zameraných na aplikáciu top inovatívnych technológií je podľa Gregora pre priemysel jedným z mnohých opatrení, s minimálnou finančnou alokáciou.

„Z pohľadu Klubu 500 by sme sa mali sústrediť na podstatne menší počet kľúčových opatrení, ktoré podporia hlavne konkurencieschop­nosť ekonomiky, podnikateľských subjektov, efektívnosť štátnej a verejnej správy, úroveň vzdelávania a dopravnej infraštruktúry,“ uzavrel Gregor.

Nespokojná je aj SOPK

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) je sklamaná z prvého okrúhleho stola organizovaného ministerstvom financií k Plánu obnovy a odolnosti SR. Podľa podnikateľov združených v komore to nebola diskusia, ale prezentácia jednotlivých komponentov plánu obnovy zo strany exekutívy.

„Akékoľvek stanoviská vedúce k žiadosti o úpravu obsahu Zeleného Slovenska boli odmietnuté pre časový faktor a pozíciu Bruselu. Otázky splácania financií poskytnutých na plán obnovy zostali nepovšimnuté,“ uviedla SOPK, ktorá zváži, či sa zúčastní ďalších okrúhlych stolov, ak budú mať rovnaký priebeh.

SOPK je nespokojná, že z plánu obnovy vypadli investície do odvetví, ktoré ich na svoj rozvoj potrebujú. Komora spomína investície do teplárenstva, cestnej dopravy, na pozemkové úpravy či do poľnohospodárstva a lesníctva.

„Ak by aj ďalšie okrúhle stoly k Plánu obnovy a odolnosti SR mali prebiehať podľa rovnakého scenára, ak by boli len prezentáciou toho, čo ministerstvo urobilo, bez možnosti akéhokoľvek aktívneho vstupu do tohto pre Slovensko dôležitého materiálu, SOPK zváži, či sa na ďalších okrúhlych stoloch bude vôbec zúčastňovať,“ uzavrela komora.

Menej regulácie?

Z reforiem obsiahnutých v pláne obnovy by podnikatelia mali najviac pocítiť opatrenia v oblasti znižovania regulačného zaťaženia. Ako ďalej pre agentúru SITA pripomenul prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík, zavedenie tohto princípu však mala vláda v tomto roku už opakovane na stole a zatiaľ schválený nie je. Ďalšou zmenou by malo byť pravidelné ex-post vyhodnotenie účelnosti a opodstatnenosti existujúcich regulácií. Aby však podľa združenia neišlo o bezzubý nástroj, bolo by užitočné ho rozšíriť o pravidlo, aby každá nová regulácia mala svoju „dobru trvanlivosti“ a bola prijímaná na dobu určitú.

Tým by sa zabezpečilo, že by úradníci museli automaticky obhajovať opodstatnenosť a prínos svojich nápadov a tie zbytočné by automaticky zanikli. Ako však dodal Solík, podnikateľské prostredie je prierezová téma, ktorej sa dotýkajú priamo či nepriamo viaceré časti plánu obnovy. „Dobrou správou je, že medzi prioritami vidíme reformu školstva s dôrazom na zmenu kurikula, justíciu či zdravotníctvo,“ zhodnotil. Naopak v predstavenom materiáli združeniu chýba konkrétna predstava o zásadnej reforme daní a odvodov, ktorá by motivovala k investíciám a citeľne znížila cenu práce.

„Zdá sa, že vláda nevyužije unikátnu príležitosť zafinancovať náklady takejto reformy a dočasné výpadky vo verejných zdrojoch, ktoré by spôsobila,“ konštatuje Solík. Dôležité však podľa nej bude, ako sa predstavený materiál zmení počas pripomienkového konania a diskusie s Bruselom a najmä ako zvládne Slovensko jeho implementáciu, aby predstavené reformy nezostali len na papieri. Ministerstvo financií SR dalo do pripomienkového konania zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ako aj samotný plán obnovy.

Je rozdelený na 18 častí, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote asi šesť miliárd eur. Zameriava sa na päť hlavných priorít, a to zelená ekonomika (2,170 miliardy eur), vzdelávanie (800 miliónov eur), veda, výskum a inovácie (700 miliónov eur), zdravie (1,45 miliardy eur) a efektívna verejná správa (1,03 miliardy eur). Na zlepšenie podnikateľského prostredia by pritom podľa predloženého materiálu malo ísť približne desať miliónov eur.

2 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #podnikatelia #Klub 500 #Eduard Heger #plán obnovy
Flowers