Po výraznom oživení rastu v 3. štvrťroku 2020 hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v poslendom kvartáli minulého roka klesol o 0,7 %. Odhaduje sa, že za celý uplynulý rok HDP reálne padol o 6,6 %, pričom úroveň ekonomickej aktivity vo 4. kvartáli minulého roka bola o 4,9 % nižšia v porovnaní s jej predpandemickou úrovňou na konci roka 2019.
Aktuálne indikátory signalizujú pokračujúcu slabosť ekonomiky v 1. štvrťroku 2021. Dôvodom je pokračujúca pandémia a s ňou spojené reštrikcie. Preto sa očakáva, že HDP eurozóny sa zrejme zníži aj v 1. kvartáli.
Ekonomický vývoj je naďalej nerovnomerný, pokiaľ ide o krajiny a jednotlivé sektory, pričom protipandemické reštrikcie výraznejšie zasiahli služby než priemysel, ktorý sa zotavuje rýchlejšie. ECB počíta s výrazným oživením ekonomickej aktivity v eurozóne v priebehu tohto roka. V strednodobom horizonte by rast ekonomiky mali naďalej podporovať priaznivé podmienky financovania, expanzívne fiškálne politiky a zotavenie dopytu po postupnom rušení reštrikcií.
Základná prognóza ECB počíta v tomto roku s nárastom HDP eurozóny o 4 %, v roku 2020 o 4,1 % a v roku 2023 o 2,1 %. Ekonomické vyhliadky sa v porovnaní s decembrovou prognózou ECB prakticky nezmenili.
Inflácia v eurozóne sa v januári a februári výrazne zrýchlila na 0,9 % z –0,3 % v decembri. Dôvodom je viacero faktorov. Na základe aktuálneho vývoja cien ropy sa dá predpokladať, že inflácia bude v najbližších mesiacoch pokračovať v raste. Po obmedzení vplyvu pandémie sa tempo rastu spotrebiteľských cien bude v strednodobom horizonte zrýchľovať. Dlhodobé inflačné očakávania však zostávajú nízke.
ECB aktuálne predpovedá, že ročná inflácia dosiahne tento rok 1,5 %, 1,2 % v roku 2022 a 1,4 % v roku 2023. To znamená, že naďalej by sa mala pohybovať hlboko pod dvojpercentným inflačným cieľom ECB.