Ekonomiku koncom roka potiahol priemysel

Kolaps sa nekonal, koncom roka nás pred ním zachránili automobilky. Minulý rok bol náročný aj pre slovenskú ekonomiku. Najnovšie údaje Štatistického úradu odhadujú jej pokles na 5,2%, čo je oveľa menej ako predpovedali katastrofické dvojciferné scenáre z leta minulého roka. A tiež menej, ako v čase finančnej krízy z roku 2009, kedy pokles HDP dosiahol 5,5%. Ďakovať však treba hlavne opätovnému rozbehnutiu priemyslu v poslednom štvrťroku.

05.03.2021 09:08 , aktualizované: 13:02
debata (3)

„Prvá vlna pandémie spôsobila historické prepady kľúčových ukazovateľov v 2. štvrťroku, ekonomika však v závere roka dokázala naštartovať napriek druhej vlne pandémie a vykázala druhý najmiernejší pokles v rámci celého roka 2020. Rozhodujúci podiel na výsledku mal opäť rastúci zahraničný dopyt,“ hovoria štatisti. Ekonomicky sme sa tak zastavili približne na úrovni z prvej polovice roka 2018. Nad vodou nás držia hlavne automobilky, kde medziročný rast dosiahol už druhý štvrťrok po sebe úroveň 1,8%. Rast bol zaznamenaný aj v prípade verejnej správy, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci, ako aj v činnostiach v oblasti nehnuteľností, a to o 1,9%.

Naopak, nikoho neprekvapí, že už dlhodobo sa v mínuse nachádzajú odvetvia najviac postihnté súčasnou pandemickou situáciou. Najvýraznejší, až 13-percentný medziročný pokles bol v stavebníctve, hneď za ním bojuje maloobchod, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby, ako aj poisťovníctvo.

Chráni nás odolný priemysel

Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka výsledok len potvrdzuje silnú odolnosť priemyslu voči druhej vlne. Tá sa však ešte stále môže prejaviť v tomto roku, a to aj v súvislosti s jej pridlhým trvaním, stálym sprísňovaním opatrení a zmenami na hraničných prechodoch. „Navyše, jednorazové faktory, ako napríklad predzásobenie európskych predajcov áut, ktoré v závere roka pomohli, by mohli negatívne ovplyvniť produkciu v úvode tohto roka,“ hovorí analytik. Ekonomického rastu sa preto dočkáme zrejme až v júli, pričom jeho rýchlosť bude závisieť hlavne od úspešnosti očkovacej stratégie. S návratom k predpandemickej úrovni ekonomiky Koršňák ráta až na prelome rokov, pravdepodobnejšie však až v prvej polovici toho budúceho.

Bude zamestnaných ubúdať?

Koronakríza neobišla ani nezamestnanosť. Podľa Štatistického úradu vzrástla na 6,7 percenta. V závere minulého roka tak bolo bez práce o 35-tisíc ľudí viac ako pred rokom ""Nezamestnanosť medziročne rástla počas celého roka 2020, tempo rastu počtu ľudí bez práce sa zrýchlilo najmä v 3. štvrťroku a podobný vývoj bol aj v poslednom štvrťroku," hovoria štatistici. V súčasnosti je tak nezamestnaných 6,7 percenta ľudí. Najviac zasiahnutým odvetvím sú jednoznačne služby. Nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch, najviac však v Prešovskom a Banskobystrickom.

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák jej vývoj tento rok odhaduje na úrovni 7,3 %. „Pokles by mal prísť v druhej polovici roka spolu s ekonomickým oživením. V závere roka predpokladáme mieru nezamestnanosti na úrovni 6,7 percenta,“ hovorí analytik. S tým by mal ísť ruka v ruke aj rast miezd. Tie stúpali počas celého minulého roka a dosiahli úroveň 1100 eur na mesiac. Oproti rovnakému obdobiu roka 2019 tak priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach s výnimkou dvoch najzasiahnutejších – ubytovanie a služby a umenie, zábava a rekreácia.

Podľa Horňáka trend rastu bude pravdepodobne pokračovať aj tento rok. Závisí to však od viacerých faktorov. „Od toho, ako bude Slovensko zvládať pandémiu a ako sa nám podarí uvoľňovať opatrenia. To prinesie významný popud najmä do služieb a maloobchodu, čo bude pozitívne vplývať na rast zamestnanosti a miezd,“ dodáva analytik. Aj preto je najdôležitejšie sústrediť sa v súčasnej situácii na čo najväčší podiel zaočkovanej populácie, čo prinesie v prvom rade ochranu životov, ale aj ekonomické oživenie, dodáva.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #HDP #zníženie