Inflácia v januári prudko klesla na 0,7 %

Inflácia v prvom mesiaci tohto roka prudko klesla na 0,7 %, stiahli ju medziročne nižšie ceny energií a potravín. Jedná sa o štvorročné minimum, nakoľko naposledy takto pomaly rástli ceny tovarov a služieb v januári 2017. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

, , 15.02.2021 09:34, aktualizované: 10:22

Januárová inflácia na úrovni 0,7 % je najnižšia hodnota od januára 2017. V porovnaní s decembrom 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,3 %. „Zvyčajný januárový nástup vyšších cien sa tento rok dotkol len menšej časti tovarov ako zvyčajne v januári, tlmiaci účinok na ceny okrem iného malo zníženie dopytu spojené s opatreniami voči šíreniu pandémie ochorenia COVID-19,“ okomentovali štatistici.

Medzimesačný vývoj cien – v porovnaní s decembrom 2020 – najvýraznejšie ovplyvnilo zvýšenie cien v odbore pošty a spoje, kde cenový rast potiahli zvýšené ceny telefónnych služieb o 7,7 %. Výrazný vplyv malo tiež zvýšenie cien v odbore doprava, a to najmä rast cien v zložkách dopravné prostriedky o 5,1 % a pohonné látky o 2,9 %.

Súčasne výslednú hodnotu medzimesačnej inflácie ovplyvnil aj rast cien v odbore potraviny a nealkoholické nápoje o 1,1 %, a to najmä výraznejší rast cien pri nealkoholických nápojoch. V konkrétnych zložkách sa zvýšili ceny ovocia o 3,4 %, zeleniny (vrátane zemiakov) o 2,2 %, chleba a obilnín o 0,8 % a ceny minerálok a ovocných štiav o 3,8 %.

Tlmiaci účinok voči rastu cien prinieslo zníženie cien v podielovo najvýznamnejšej zložke – v cenách za bývanie a energie, ktoré v súhrne klesli o 1,8 %. „Je to dôsledok zníženia regulovaných cien za oblasť sieťových odvetví prijatých pre rok 2021. Najvýraznejší vplyv mali nižšie ceny v podskupinách – plyn o 9,6 % a elektrina o 4,3 %,“ spresnili štatistici.

Ako zhrnuli štatistici, index spotrebiteľských cien sa v januári 2021 oproti decembru 2020 zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 0,3 %, v domácnostiach dôchodcov o 0,1 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 0,2 %.

Medziročnú hodnotu inflácie ovplyvnil pokles cien potravín o 0,6 %, ako aj pokles cien v oblasti bývania a energií o 1,1 %. „Odbory, ktoré pokrývajú spomínané výdavkové skupiny, predstavujú najvyšší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností spomedzi 12 sledovaných odborov v rámci v spotrebného koša. Pokles cien potravín sa na medziročnej báze prejavil po 50 mesiacoch (naposledy v decembri 2016),“ ozrejmili štatistici.

Medziročné poklesy cien energií, najmä plynu a elektriny, boli podľa údajov úradu takmer zhodné s medzimesačnými – regulované ceny sa totiž zvyčajne najzásadnejšie upravujú na začiatku roka. Ceny plynu medziročne poklesli o 9,7 %, elektriny o 4,3 % a tepla o 1 %. Ešte výraznejší pokles medziročnej inflácie zabrzdilo zvyšovanie iných druhov poplatkov v odbore bývanie a energie – rast cien zberu smetí o 6,1 %, respektíve stočného vody o 3,6 %.

„V najsledovanejšom odbore spotrebného koša, ktorý je druhý v poradí z hľadiska výšky podielu vo výdavkoch domácností – v odbore potraviny a nealkoholické nápoje, infláciu ovplyvnili najmä medziročne nižšie ceny zeleniny o 5,2 %, ovocia o 4,2 %, ale aj pokles cien mäsa o 0,3 % a mlieka, syrov a vajec o 0,8 %,“ dodal úrad.

Index spotrebiteľských cien sa v januári 2021 oproti januáru 2020 zvýšil za domácnosti zamestnancov o 0,8 %, za domácnosti dôchodcov o 0,5 % a za nízkopríjmové domácnosti o 0,6 %.

Sadovská: Ceny potravín a tovarov pôjdu hore

Ceny tovarov a služieb budú podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej medziročne vyššie aj počas nasledujúcich mesiacov. „Defláciu alebo pokles cien na medziročnej báze v nasledujúcich mesiacoch zatiaľ neočakávame. Vzhľadom na aktuálny vývoj v ekonomike sa objavujú totiž otázky, či nemožno v nasledujúcom období očakávať dokonca pokles cien tovarov a služieb, resp. defláciu,“ hovorí. Záporná inflácia v rozpätí –0,9 % – 0,0 % bola podľa Sadovskej evidovaná naposledy v rokoch 2014, 2015 a 2016, s výnimkou decembra 2016. Inak povedané, počas takmer celých troch rokov každý mesiac ceny tovarov a služieb medziročne klesali o pár desatín percenta alebo stagnovali.

Aktuálne odhady sú však o niečo optimistickejšie ako pôvodné a to aj vďaka spotrebe obyvateľstva. Napriek hrozivým očakávaniam sa totiž recesia a s ňou spojená zvýšená nezamestnanosť na spotrebe premieta pomenej. „Ukazuje sa, že ak aj ľudia počas uplynulých mesiacov míňali menej, tak nie z dôvodu poklesu príjmov, ako kvôli tomu, že nemali kde. Obmedzenia týkajúce sa nakupovania sa podpísali na znížení počtu realizovaných nákupov. Na druhej strane spotrebitelia realizujú väčšie nákupy, respektíve ich nákupné košíky či vozíky boli plnšie a to v priemere o 20 – 25 %,“ hovorí analytička. Pandémia zmenila nielen objem, ale aj obsah nákupných košíkov, dodáva. Ľudia preferujú lacnejšie, menej luxusné tovary, aj v prípade potravín a tým, že trávia viac času doma, prispôsobujú tomu aj svoju spotrebu. „Uprednostňujú voľnočasovú módu pred formálnejšou, záujem majú aj o elektroniku, športové vybavenie, ale aj kreatívne potreby,“ dodáva.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #inflácia #energie