Novela zavádza povinnosť mať súhlas vlády pre prevod alebo prechod prvku na iného vlastníka podniku, ktorý spadá do takzvanej kritickej infraštruktúry. A to bez ohľadu na to, či predaj pôjde podľa slovenských zákonov alebo nie. Podniky v kritickej infraštruktúre nie sú zverejnené, je však zrejmé, že ide o tie, čo patria napríklad do sektoru elektroenergetiky, hutníctva, plynárenstva. Celkovo by malo ísť o 18 spoločností.
Neprešiel ani deň, čo novelu odklepla vláda a proti návrhu sa začali búriť zástupcovia veľkých firiem. Viacerí hovoria o možných žalobách, ale i obchádzaní riadneho legislatívneho konania. Proti vládou odklepnutému zneniu sa postavilo i koaličné OĽaNO. Na svete je tak kompromis v podobe pozmeňovacieho návrhu, ktorý Sulíkovu novelu zjemnil.
„V prípade prevodu a prechodu majetku bude možnosť pre ministerstvo hospodárstva preskúmať takýto prevod. Ak ho vyhodnotí ako riziko, môže vláde navrhnúť nesúhlas,“ vysvetlil pozmeňovací návrh predseda hospodárskeho výboru Národnej rady Peter Kremský (OĽaNO). V takom prípade by prevod majetku nebol umožnený a firma to bude môcť napadnúť na súde, dodal.
Ako je to so Slovenskými elektrárňami?
Sulík návrh obhajoval hroziacim bankrotom Slovenských elektrární. „Problém je v tom, že Slovenské elektrárne sú vďaka katastrofálnemu manažmentu zo strany Enelu pri dostavbe Mochoviec zadlžené po uši. Všetko bolo založené v prospech bánk,“ vysvetlil minister hospodárstva pri predstavovaní novely v parlamente. Jedna z bánk, ktorej elektrárne dlžia peniaze, Sberbank, totiž podľa ministra odmietla predĺžiť splatnosť úverov. Výsledkom je, že od pondelka sa Slovenské elektrárne (SE) nachádzajú formálne v bankrote, tvrdí Sulík. Banka Sberbank začala podľa ministra hospodárstva ako záruku požadovať nielen ich jednotlivé časti, ale aj akcie podniku ako celku. Štát je 34-percentným vlastníkom. Po 33 percent vlastní český EPH a taliansky Enel.
Slovenské elektrárne však popreli, žeby im hrozil bankrot. „Úvery, ktorými Slovenské elektrárne financujú svoju činnosť, sú prevažne splatné v roku 2025, a preto sme nežiadali o predĺženie splatnosti týchto úverov. Zároveň Slovenské elektrárne zatiaľ nezaznamenali žiadnu snahu banky Sberbank vstúpiť do akcionárskej štruktúry elektrární, ani zo strany banky takáto žiadosť nezaznela. Neprebiehajú ani žiadne procesy, ktoré by naznačovali, že by k takémuto kroku malo dôjsť,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa spoločnosti Slovenské elektrárne Oľga Baková.
Slovensku hrozia žaloby a arbitráže
Vládou schválená verzia novely vážne zasahuje do vlastníckych práv súkromných spoločností a je i protiústavná, upozorňuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. „Prijatá právna úprava vážnym spôsobom zasahuje do vlastníckych práv majiteľov spoločností, ktoré sú považované za subjekty kritickej infraštruktúry, a obmedzuje ich právo nakladať so svojím vlastníctvom, ktoré je garantované Ústavou SR,“ povedala hovorkyňa asociácie Miriam Filová. V prípade zahraničných spoločností by podľa nej išlo aj o porušenie bilaterálnych dohôd o vzájomnej ochrane investícií. Slovensku by tak hrozili nielen žaloby, ale i arbitráže.
Novela ide podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora i nad rámec štandardov v rámci krajín Európskej únie, a to najmä kvôli obmedzovaniu prevodov v rámci EÚ, nezmyselne nízkej úrovni podielu, kedy sa pri jeho prevode zakladá povinnosť získať súhlas vlády a tiež nevhodne definovaným kritériám pre schválenie takéhoto prevodu. „Ide o nekvalitnú a narýchlo pripravenú novelu, ktorá zasahuje do nedotknuteľnosti vlastníckych práv. Je podľa nášho názoru v rozpore s právom únie a aj v rozpore s ústavou Slovenskej republiky,“ hovorí Gregor.
Súhlas si Sulíkov návrh nevyslúžil ani u predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petra Mihóka. Aj podľa neho ide o protiústavnú úpravu, pre ktorú hrozia žaloby. „Schválená novela zákona porušuje princíp právneho štátu, vykazuje aj rozpor s princípom právnej istoty a princípom predvídateľnosti práva,“ hovorí Mihók. Problematické je to predovšetkým pri zahraničných spoločnostiach, dodáva. Podľa Mihóka sa opäť opakuje situácia, že zákony sú schvaľované bez akéhokoľvek prerokovania s tými, ktorých sa týkajú.
Bez diskusie
Ďalším problémom návrhu je podľa firiem chýbajúca diskusia. Ostatne, návrh neprešiel ani len pripomienkovým konaním a schvaľovať sa má v skrátenom legislatívnom konaní. „Považujeme za nevyhnutné, aby vláda a príslušné ministerstvá pri prijímaní zákonov zdôvodňovali a obhajovali svoje návrhy a poskytli verejnosti možnosť vyjadriť sa k nim, čo v tomto prípade, žiaľ, absentovalo,“ hovorí Filová.
V demokratickom právnom štáte nie je podľa nej prípustné, aby sa takéto zásadné zmeny legislatívy prijímali bez rozsiahlej diskusie. A to so všetkými zainteresovanými subjektmi. „Prijímanie zákonov spôsobom, akým bola prijatá novela, ktoré sú navyše spôsobilé zasahovať a obmedzovať vlastnícke práva fyzických a právnických osôb, považujeme za nezlučiteľné s princípmi právneho štátu,“ dodala Filová.
Širšia diskusia o návrhu chýba aj spoločnosti Slovnaft. „O týchto zmenách nebola žiadna verejná diskusia a vzbudzuje u nás isté obavy, keďže nepoznáme presný zámer predkladateľa,“ povedal hovorca spoločnosti Anton Molnár. Iniciatíva môže podľa neho poškodiť vnímanie Slovenska ako bezpečnej krajiny pre investovanie a ako krajiny, kde sa rešpektujú vlastnícke práva. Práve na to upozornil aj legislatívny odbor Úradu vlády SR.
Stiahnite to!
To, že návrh nebol prerokovaný s firmami, rovnako ako využitie skráteného legislatívneho konania, prekáža aj Klubu 500. „Vláda opäť porušila legislatívne pravidlá, keď o návrhu nebolo vedené riadne pripomienkové konanie. Zároveň využila skrátené legislatívne konanie, čo koaličné strany za predchádzajúcich vlád samy tvrdo kritizovali, a čo je nepochybne v rozpore s Programovým vyhlásením vlády,“ upozorňuje Gregor. Hoci rozumie, že vláda chce chrániť strategické záujmy v spoločnostiach, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry, narýchlo schválená novela podľa neho navrhuje extrémne riešenia.
Podľa pôvodnej verzie by sa súhlas vlády vyžadoval aj pri prevode vlastníckych práv osôb, ktoré majú nepriamu účasť na základnom imaní alebo hlasovacích právach a ktoré sú napríklad obchodované na svetových burzách. „Po schválení takejto novely môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu Slovenskej republiky v zmysle globálneho investičného prostredia. Takto nastavené podmienky sa stanú predmetom zdĺhavých súdnych sporov, ktoré, kým nebudú vyriešené, dávajú priestor na politizáciu hospodárstva,“ upozorňuje Gregor. Aj preto Klub 500 žiadal, aby Sulík návrh stiahol.
Prejde návrh v Bruseli?
„Pokiaľ ide o posudzovanie súladu s legislatívou EÚ, všeobecne platí, že je možné ju posudzovať len pri zákonoch, ktoré v členskom štáte prešli celým legislatívnym kolečkom a nadobudli účinnosť,“ hovorí Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Ak sa vyskytne pochybnosť o súlade s európskou legislatívou, je samozrejme možné poslať komisii podnet na preskúmanie, dodala. Tá sa podľa hovorkyne bude záležitosti venovať, ak je to v jej kompetencii. Nateraz ide podľa Ludvikovej o vnútornú záležitosť členského štátu – Európska komisia do takýchto vecí nezasahuje.
Podobné preverovanie investícií v sektore energetiky existuje aj v iných európskych krajinách, vysvetľuje partnerka a vedúca korporátneho tímu v advokátskej kancelárii CMS Petra Čorba Stark. Vo všeobecnej rovine sú podľa nej podobné opatrenia v záujme verejnej bezpečnosti a bezpečnosti dodávok energií v súlade s právom EÚ. „Na druhej strane je dôležité, aby bola regulácia primeraná cieľom a aby bola jasná. Navrhovaná právna úprava, ak bude prijatá, výrazne zasiahne do existujúcich právnych vzťahov,“ upozornila právnička. (zz)