Ako sa bude dariť Slovensku? Ekonomika sa vráti k rastu, pribudne ľudí bez práce

Od deviatich k piatim. S výkonom hospodárstva to išlo z kopca. Minulý rok pandémia písala dejiny, a veru aj tie ekonomické. A hoci o spomalení sa začalo hovoriť už predtým, nikto nerátal s tak červenými číslami. Ostatne, stačí si pozrieť predpovede z minuloročného februára, keď sa počítalo s dvojpercentným tempom rastu.

, 02.01.2021 06:00
21
zväčšiť
infograf, vývoj enonomiky

Zdá sa však, že nakoniec budú miernejšie ako sa čakalo a z desatinového prepadu je len necelých šesť percent. „Staré dobré predkoronové časy“ sa majú vrátiť až v polovici budúceho roka. Práve vtedy by ekonomika mal dosiahnuť štvorpercentný ras­t.

Veľká sláva to síce nie je, no najčiernejšie scenáre sa nenaplnili. A sú za tým aj opatrenia vlády, a to i napriek tomu, že pomoc sa nerozbiehala ľahko a ešte je na nej, čo vylepšovať. Stále totiž skôr ako stredné podniky či drobných živnostníkov rieši tie veľké. Práve tu niekde je aj nášľapná mína tohto roka. Otázne totiž zostáva dokedy to zatvorené prevádzky ustoja.

Quo vadis ekonomika?

Má však ekonomika naozaj to najhoršie za sebou? Azda áno, i keď na ťahu je stále druhá vlna. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že by tak či tak mala zamieriť hore. Odhady hovoria o raste okolo päť až šesť percent. Otázne je, v akom rozsahu ľudí dobehnú vedľajšie účinky pandémie, medzi nimi napríklad krachy firiem a prepúšťanie. Nateraz totiž stále nevidíme, čo všetko zakrývajú opatrenia vlády – teda aký bude vývoj zamestnanosti či príjmov domácností. Podľa odhadov Národnej banky Slovenska totiž vládne opatrenia zachránili až 60-tisíc pracovných miest.

Veľa spravilo aj aké-také zotavenie ekonomiky v treťom štvrťroku 2020, keď medziročný prepad dosiahol „len“ 2,4 percenta. Najviac zasiahnutý tak podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej zostal druhý štvrťrok minulého roka, keď protipandemické opatrenia zasiahli takmer celú ekonomiku. Ostatne, výrobu na niekoľko týždňov prerušili aj všetky slovenské automobilky. Druhá vlna pandémie mala zatiaľ miernejší ekonomický vplyv než prvá, vysvetľuje Muchová. „Spotreba domácností je nateraz stabilná a aj keď trh práce môže ešte poľaviť, jeho spomalenie nemá potenciál výraznejšie zasiahnuť ekonomiku,“ hovorí.

Lepšie ako sa čakalo?

Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií posledný štvrťrok minulého roka skončí Slovensko v mínuse okolo niečo vyše troch až štyroch percent. V druhej vlne sa tak zatiaľ vývoj z druhého štvrťroka, keď ekonomiku potrápil vyše dvanásť percentný prepad, nezopakoval. Ide tak o najväčší pokles v histórii krajiny. Aj v krízovom roku 2009 klesla ekonomika najviac o šesť percent.

„Vplyv druhej vlny by bol miernejší na hornej hranici, ak by sa index prísnosti opatrení do konca roka už výraznejšie nezmenil,“ vysvetľuje analytik inštitútu Branislav Žúdel. K tomu však nakoniec tesne pred záverom roka došlo. Konečné číslo tak podľa neho bude bližšie štvorpercentnej hranici. Samozrejme, ešte nejde o konečné skóre, to bude zrejmé až po pár týždňoch. A s veľkou pravdepodobnosťou sa konečný výsledok, skôr zhorší ako zlepší. Nemalo by však ísť o nič dramatické. Nateraz totiž vláda nezatvára fabriky, čo drží ekonomiku v chode. Prísnejšie opatrenia však stlačia spotrebu – peniaze jednoducho niet kde míňať. Prispieva k tomu aj neistota ohľadne budúceho vývoja. Predsa len, katastrofické scenáre či sprísňovanie opatrení nevzbudzujú v ľuďoch veľkú dôveru v budúci vývoj.

Výraznejšie pocíti Slovensko pokles záujmu o nové vozy. Už teraz je jasné, že predaje klesli. Podľa posledných odhadov Zväzu automobilohé priemyslu za minulý rok u nás až o pätinu. Optimistickejšie to nevyzerá ani pri pohľade na globálne čísla. Počet registrovaných áut padá v Číne, USA i Veľkej Británii. Nateraz je zažehnaný aspoň tvrdý brexit. Ten by totiž oslabenej ekonomike rozhodne nepridal.

Magická šestka

Plus-mínus nejaké desatiny okolo šiestich percent sa pohybujú odhady výkonu ekonomiky za minulý rok. Niekde okolo tohto čísla sa stretáva viacero analytikov. Medzi nimi aj tí z Národnej banky Slovenska, ktorá na jar maľovala ekonomickú budúcnosť krajiny na čierno. V prvej vlne radšej presedlala na scenáre, akoby prišla s bežnou strednodobou predikciou. Čísla boli totiž veľmi zlé. A to pritom Slovensko skončilo v prvom štvrťroku medzi európskymi štátmi s najnižším prepadom. Odhady sa vtedy pohybovali medzi piatimi až desiatimi percentami, samozrejme so znamienkom mínus.

Aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová odhaduje minuloročný výkon ekonomiky okolo mínus 6,2 percenta. Vidí za tým práve silnejší tretí štvrťrok. „Trvalé zlepšenie situácie prinesie až plošne aplikovaná a efektívna vakcína, do jej príchodu môžeme predpokladať aspoň čiastočné reštrikcie, ktorých intenzita bude závisieť od epidemiologického vývoja na Slovensku, ale aj v zahraničí,“ upozorňuje analytička. Pre budúci rok počíta s rastom šesť percent, zotavovanie ekonomiky naberie na obrátkach už na jar. Neskôr budú hospodárstvo ťahať aj európske peniaze.

O šesť percentom poklese hovorí i odhad Inštitútu informatiky a štatistiky Infostat. Ten ešte pred pár mesiacmi rátal so sedempercentným prepadom. Analytik inštitútu Ján Haluška však pripomína, že zmiernenie je založené na predpoklade, že druhá vlna „nebude zásadnejšie blokovať či komplikovať chod hospodárstva“.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí tiež o poklese o 5,8 percenta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
21 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #inflácia #koronakríza #nezamestnanosť #pandémia