„Hlavným segmentom je rast satelitov na obežnej dráhe Zeme," hovorí Dominik Hapl, analytik Acrossu. Aktuálne sa na orbite nachádza 6 000 satelitov, z ktorých je 2 500 v stálej prevádzke a zvyšok len putuje vesmírom ako zastaralý a nefunkčný odpad. Do roku 2028 by mal počet tých aktívnych narásť o viac ako 300 % na takmer 10 000 kusov, dodáva Hapl.
Načo potrebujeme toľko satelitov? Viac ako 60 % sa už dnes používa na komunikáciu a prenos informácií. Približne 20 % zase na sledovanie počasia a posledných 20 % na vojenské účely, sledovanie hraníc a GPS lokalizáciu. V budúcnosti by tak mohlo ísť o prenos internetu pomocou satelitov na orbite, čo predstavuje obrovský potenciál. Segment vesmírneho sektoru tak v najbližších rokoch môže akcelerovať. Priebojníkmi sú zatiaľ USA. Firmy zo Spojených štátov vlastnia takmer 50 % satelitov. Čína 13 %, Rusko, Veľká Británia a Japonsko majú spolu 14-percentný podiel a zvyšných 24 % pripadá zvyšku sveta.
Nevýhodou sú ale ešte stále pomerne vysoké vstupné náklady na vývoj a výskum. To sa však pred desiatimi rokmi hovorilo aj o elektrických autách alebo solárnej energii. „Popredné investičné banky ako JP Morgan, Goldman Sachs alebo UBS hovoria o vesmírnom sektore ako o multimiliardovom ekosystéme v horizonte 10 – 20 rokov. Na tejto ceste ostáva veľa premenných, od rýchlosti pokroku až po množstvo neočakávaných udalostí, akými bol v tomto roku COVID-19,“ tvrdí Hapl.
Do úvahy pripadajú aj komerčné lety. Banka UBS v minuloročnej správe odhaduje, že vesmírny cestovný ruch, a to ako suborbitálny, tak orbitálny, má do roku 2030 potenciálnu trhovú hodnotu vyše 3 miliardy eur. Národná agentúra pre vesmír a vývoj očakáva, že suborbitálny turizmus bude trhom za vyše 2,8 miliárd, s celkovými príjmami nad 10 miliárd eur v nasledujúcom desaťročí. Zatiaľ čo orbitálny vesmír bude trhom za vyše 610 miliárd eur s celkovým príjmom takmer 44 miliardy eur v nasledujúcom desaťročí.