Druhé Sulíkove kilečko zruší dvojité výkazy, vyhadzovanie syrov i diaľničné známky na vozík

„Úradníci, lobisti a mnoho zlých rozhodnutí posledných 12 rokov krôčik po krôčiku zhoršovali podnikateľské prostredie zbytočnými reguláciami a neodbornými opatreniami," povedal Sulík. Ak sa chceme hýbať smerom hore, nestačí prijať jedno opatrenie, naopak, treba tisíc malých krokov k úspechu, dodal.

Dostali sa doň nielen takpovediac kozmetické úpravy ako napríklad zníženie frekvencie povinného umývania okien v prevádzkach či špeciálna toaleta len pre zamestnancov, ale i sporné návrhy. A to je nielen zásah do cenotvorby v obchode, ale i do stupňov náročnosti práce. Rezort hospodárstva už podľa jeho štátneho tajomníka Jána Oravca (SaS) začal o jednotlivých opatreniach vyjednávať s jednotlivými ministrami. Na ministerstve už teraz rátajú s tým, že niektoré návrhy padnú za obeť. Presadiť by chceli minimálne 200. Mnohé ministerstvo už teraz vsúva do otvorených zákonov cez medzirezortné pripomienkové konania. „Už máme 20 podnetov, ktoré sme presadili,“ povedal Oravec.

Firmy sú za, odborári repcú

Zdá sa, že zelenú dostanú opatrenia u zamestnávateľov. Tí síce balíček opatrení ešte nevideli, no vo všeobecnosti s krokmi rezortu hospodárstva súhlasia. „Dôležité bude, aby si navrhované opatrenia osvojili aj jednotlivé ministerstvá, pod ktoré konkrétne opatrenie spadá," vysvetľuje Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Naopak, odbory majú k dokumentu už teraz ostré výhrady. Zdá sa im, že ministerstvo hospodárstva sleduje iba záujmy zamestnávateľov. A to bez ohľadu na práva bežných ľudí, či už ako spotrebiteľov, či zamestnancov, upozorňuje Konfederácia odborových zväzov (KOZ). „Navyše sa opakuje aj situácia z jari, keď rezort hospodárstva v skrátenom legislatívnom konaní určoval ostatným ministerstvám, čo majú vo svojej gescii upraviť,“ upozorňuje hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. A to bez toho, aby vo veci prebehla riadna verejná diskusia. Do druhého kilečka sa okrem toho opätovne dostali aj opatrenia, ktoré boli v prvom kole zamietnuté, dodáva Nemethová.

Za jeden z hlavných problémov považujú odborári zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnávateľov. „Je to v priamom rozpore so smerovaním a s požiadavkami Európskej komisie, napríklad aj s ustanoveniami navrhovanej smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, ktorá priamo žiada zvýšiť pokrytie kolektívnymi zmluvami v členských štátoch," tvrdí Nemethová.

Koniec neprimeraným podmienkam v obchode?

Sporný je aj zásah do legislatívy o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Tá totiž vstupuje do cenotvorby a bráni obchodníkom tlačiť výrobcov do prinízkych cien. Ministerstvo hospodárstva chce zmeniť pravidlo, ktoré zakazuje predaj pod nákupnú cenu a nákup za nižšie ako ekonomicky oprávnené náklady. Zrušiť sa má aj zákaz zníženia kúpnej ceny. Zväz obchodu považuje takéto opatrenie za správne, ostatne sám ho ministerstvu aj predložil. Ako inak, potravinári sú proti. Podobné zmeny by sa totiž podľa nich nemali predkladať v rámci nástroja na zjednodušenie podnikateľského prostredia. A mala by im predchádzať dôsledná diskusia všetkých zainteresovaných. „Tento návrh je v rozpore so samotným účelom zákona o neprimeraných podmienkach, a to je ochrana podnikateľov, ktorí majú v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s potravinami slabšie postavenie a ktorých zmena bude mať výrazný dosah na trhu s potravinami," vysvetľuje Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS).

Ak dôjde k vypusteniu podmienky zákazu predaja potravín pod kúpnu cenu, Slovensko tak podľa Venhartovej pôjde proti samotnej stratégii Európskej komisie Z farmy na stôl. Práve tá má zabezpečiť, aby kampane v oblasti cien potravín nenarušili spôsob, akým občania vnímajú hodnotu potravín. „Rovnako je to v rozpore so snahou nielen zákonodarcov, ale aj samotných zodpovedných podnikateľov v dodávateľsko-odberateľskom reťazci o predchádzanie plytvania potravinami," hovorí Venhartová.

Zmeny pre mladých aj podniky

Do druhého kilečka sa dostalo aj viacero opatrení z Byrokratického nezmyslu roka, ktorý dlhé roky zbiera podnety od verejnosti. A potom sa obracia na kompetentné rezorty kvôli ich odstráneniu. Jedným z nich je aj 48-hodinová lehota na vyhadzovanie trvanlivých potravín. Podľa Oravca do nej okrem bežných a rýchlo sa kaziacich vecí patrili aj dlho zrejúce syry. Tie tak od načatia museli obchody do dvoch dní predať alebo vyhodiť. Tomu by mal byť koniec. Okrem zrušenia lehoty je na stole aj možnosť rozšírenia výpomoci príbuzných vo firmách. Naposledy došlo k povoleniu len pre jednoosobové eseročky a živnostníkov. Rezort hospodárstva chce ísť ešte ďalej a rozšíriť túto možnosť aj pre viacosobové firmy.

Zmeny by sa mali dotknúť aj mladých, ktorí dovŕšili 15 rokov, majú ukončenú školskú dochádzku a chuť pracovať. Po novom by tak mohli robiť už počas leta a nie až po 31. auguste, keď sa im dochádza končí oficiálne. Podľa vzoru Česka chce rezort upraviť aj možnosť podnikania na živnosť od 16 rokov. Rovnako by sa mala pre štát zaviesť povinnosť zadržiavať vratku DPH najviac štyri mesiace počas vykonávania daňovej, respektíve finančnej kontroly vo firme. „Dnes môže kontrola prebiehať dlhé mesiace a podnikateľ sa k peniazom nemôže dostať bez ohľadu na to, či sa našlo pochybenie," hovorí poradkyňa ministra Jana Kiššová (SaS).