„Keď si nezaplatil za lístok“. Tak sa začína video, ktoré je zverejnené na facebookovom profile Gastráč. Video podľa zamestnávateľov porušuje pravidlá určené Obchodným zákonníkom a Etickým kódexom reklamnej praxe. Podľa nich je jednou z príčin tvrdenie, že „ak vláda zavedie hotovosť namiesto stravného v aktuálnej podobe, v budúcnosti nám naňho bude môcť siahnuť exekútor“.
RÚZ spolu s ďalšími podnikateľskými organizáciami v rámci pripomienkového procesu mali dohliadať na to, aby zákon nepripustil exekučný nárok na príspevky na stravovanie. Zamestnávatelia tiež mali vyjednať niekoľko opatrení, vďaka ktorým bude finančný príspevok na stravovanie komfortnejšou cestou čerpania tohto benefitu. „Klamlivý videospot má za cieľ zamedziť novele Zákonníka práce práve v časti, ktorá navrhuje zdobrovoľnenie gastrolístkov,“ tvrdí RÚZ.
Reklamné video, na ktoré poukazuje RÚZ:
Zamestnanci si od marca budúceho roka budú môcť vybrať, či chcú gastrolístky, alebo hotovosť. Nové pravidlá sa nebudú týkať ľudí, ktorí sa stravujú vo firemnej či v zazmluvnenej jedálni. Hovorí o tom novela Zákonníka práce z dielne rezortu práce, ktorú už odklepla vláda. Novela ešte musí prejsť parlamentom a cez prezidentku Zuzanu Čaputovú.
Zmena asi najviac zabolí firmy, ktoré sa venujú biznisu so stravnými lístkami a vydávajú aj gastrokarty. Zákonník práce ich nateraz veľmi nelimituje. Vydavateľovi straveniek umožňuje účtovať si províziu vo výške maximálne troch percent z hodnoty stravovacej poukážky. Problém je v tom, že spätné odkúpenie gastrolístkov už zákon nijako nereguluje. Marže sa tak pohybujú od troch do piatich percent.
Asociácia moderných benefitov (AMOBE) to vidí inak. „Diskusia o príspevku na stravovanie sa obmedzila iba na diskusiu o províziách, pričom príspevok na stravovanie je predovšetkým zamestnanecký a sociálny benefit,“ tvrdí prezident AMOBE Štefan Petrík. Podľa jeho slov sú poplatky na strane zamestnávateľa a odkup dokopy na úrovni štyroch percent.
Úroveň poplatkov nie je nijakým spôsobom nadštandardná ani v porovnaní s inými sektormi služieb, dodal Petrík. Štát by mal podľa jeho slov sledovať zachovanie benefitu pre zamestnancov. RÚZ naopak tvrdí, že systém núti míňať príspevok len v určitých zariadeniach a nerešpektuje právo určovať si vlastné výdavkové priority.
„Emitenti-firmy vydávajúce gastrolístky a spravujúce systém platieb nimi navyše častokrát dotlačili k plateniu provízie dokonca vyššej ako päť percent, a to aj v čase koronakrízy,“ tvrdí RÚZ. Neodôvodnené vysoké poplatky pri predaji lístkov zamestnávateľovi a reštaurácií pri ich spätnom výkupe, tak zbytočne znižujú hodnotu stravnej jednotky pre zamestnancov, dodali.
Zástupcovia firiem združených v RÚZ požadujú zaviesť možnosť zamestnancom rozhodnúť sa medzi gastrolístkami a peňažným príspevkom na stravu. Zároveň navrhujú, aby provízie emitentom boli limitované do výšky dvoch percent pri predaji i spätnom výkupe.