Správa, za ktorú hlasovalo 486 poslancov, 109 bolo proti a 102 sa zdržali hlasovania, vyzýva Európsku komisiu, aby predložila revidovanú priemyselnú stratégiu. Podľa poslancov sa totiž pôvodná stratégia zverejnená v marci 2020 časovo prelínala so začiatkom pandémie ochorenia COVID-19 a vyšla aj pred vypracovaním plánu obnovy po koronakríze, ktorý znamená požičať si na finančných trhoch 750 miliárd eur na obnovu, odolnosť, modernizáciu a ekologizáciu európskej ekonomiky a spoločnosti.
Podľa výzvy EP by nová stratégia mala obsahovať už aj fázu „zotavenia“ po koronakríze, mala by riešiť prechod na digitálnu a environmentálnu ekonomiku a zamerať sa na posilnenie priemyselnej suverenity a strategickej autonómie EÚ.
Nová stratégia by podľa poslancov mala mať dve odlišné fázy – jedna sa zameria na obnovu a druhá na rekonštrukciu a posilňovanie odolnosti.
Prvá fáza by sa mala zamerať na udržanie hladkého fungovania jednotného trhu, rekapitalizáciou podnikov ovplyvnených koronakrízou, záchranu pracovných miest a prispôsobenie výroby v pokrízovej dobe. Druhá fáza by mala byť zameraná na pomoc pri obnove a transformácii európskeho priemyslu uskutočňovaním cieľov dvojitého prechodu – digitálneho a ekologického – a posilňovaním priemyselnej suverenity EÚ a jej strategickej autonómie, ktoré si vyžadujú konkurencieschopnú priemyselnú základňu a rozsiahle investície do výskumu a inovácií.
Europoslanci zdôraznili, že nová stratégia by mala pomôcť EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, naplniť ciele Európskej zelenej dohody a pri prechode na zelenú a digitálnu ekonomiku vytvárať nové kvalitné pracovné miesta.
Zároveň by táto stratégia mala obsahovať aj silný sociálny pilier, zaoberať sa sociálnymi dôsledkami budúcich štrukturálnych zmien a pomôcť ťažko zasiahnutým regiónom hospodársky a sociálne sa zotaviť zo súčasnej krízy.
V tomto kontexte zákonodarcovia upozornili aj na význam európskeho farmaceutického priemyslu založeného na výskume pre zabezpečenie vysoko kvalitnej výroby a zaručenie cenovo dostupných liekov pre všetkých pacientov, ktorí sa ocitnú v núdzi. A opätovne vyzvali na prípravu plánu na zníženie rizika nedostatku liekov.
Slovenskí europoslanci sú za
Slovenskí europoslanci z hlavných politických frakcií Európskeho parlamentu (EP) podporili prerobenie európskej priemyselnej stratégie.
Poslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý je šéfom slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany (EPP) v europarlamente, pre TASR uviedol, že európsky priemysel stojí pred troma veľkými výzvami. Prvou je boj s ekonomickými následkami pandémie, druhou klimatické zmeny a treťou transformácia v dôsledku digitalizácie a automatizácie. „Na všetky tieto výzvy musíme nájsť odpovede veľmi rýchlo. Nezaobíde sa to bez úzkej spolupráce so súkromným sektorom, vedeckou obcou, vzdelávacími inštitúciami a samozrejme národnými vládami,“ opísal situáciu.
Podľa jeho slov uznesenie EP vyzýva práve na urýchlené vytváranie takýchto partnerstiev a väzieb, ktoré pomôžu, aby európsky priemysel vyviazol z krízy posilnený a bez straty pracovných miest. „Keďže najviac pracovných miest tvoria malí podnikatelia, vždy musíme mať na pamäti ich podporu znižovaním administratívnej záťaže a odstránením všetkých bariér na spoločnom európskom trhu. Jeho dokončenie bude v prospech všetkých občanov,“ dodal.
Poslanec Martin Hojsík (PS) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) ocenil, že priemyselná politika sa zameriava na strategickú autonómiu. „Zistili sme, že na začiatku pandémie sme boli závislí od iných. Európa chce byť silným obchodným hráčom, chceme obchodovať, ale súčasne chceme mať možnosť byť nezávislí od iných,“ vysvetlil. Za prínos uznesenia z dielne EP považuje, že priemyselná stratégia sa nepozerá na budúce zmeny čisto z hľadiska priemyslu, ale zameriava sa aj na problémy, ako riešiť klimatickú krízu. „To znamená, ako dokážeme byť silnejší v zelených technológiách a ako dokáže Európa vyťažiť z toho, že chce chrániť klímu, niečo pozitívne, nielen pre planétu, ale aj pre vlastnú ekonomiku“ dodal.
Poslanec za Smer Robert Hajšel zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) privítal snahy o novú priemyselnú stratégiu EÚ. Aj preto, že pandémia ochorenia Covid-19 podľa jeho slov ukázala, že európska ekonomika je zraniteľná. A že nemá dostatočnú priemyselnú autonómiu a jej strategické podniky nie sú dostatočne chránené, aby sa v čase pandémie alebo inej krízy nestali predmetom nepriateľského prevzatia veľkými spoločnosťami z krajín, ktoré nie sú vždy partnermi či spojencami EÚ.
„Je dobré mať stratégiu, ktorá nám umožní zadefinovať si, aké sú naše strategické odvetvia. Aby sme boli dostatočne odolní do budúcnosti, pričom ide o primárnu výrobu, ako je oceľ, ale aj o digitálne odvetvia,“ povedal Hajšel. Zdôraznil, že Únia musí presadzovať vývoj vlastných technológií, pokiaľ ide o digitalizáciu, umelú inteligenciu či 5G siete, aby bola čo najviac autonómna nielen od Číny, ale aj od Spojených štátov. „Aby sme nemuseli prijímať podmienky či akceptovať dohody, ktoré idú proti nám,“ vysvetlil poslanec.
Hajšel pripomenul, že priemysel bol, je a aj vždy bude dôležitou súčasťou európskej ekonomiky, hoci dnes sa výraznejšie na tvorbe HDP podieľa sektor služieb. Priemysel sa však podľa jeho slov musí prispôsobovať vývoju a modernizácii spoločnosti, v súlade s cieľmi digitalizácie a ekologizácie, pričom domácou úlohou EÚ je, aby k modernizácii ekonomiky došlo udržaním si konkurencieschopnosti podnikov, bez výrazných strát pracovných miest a bez presunu strategických odvetví do rozvojových krajín alebo do Číny.