Baláž: Pomoc od vlády je umelá, drží pri živote aj mŕtve podniky

O historicky najvyššom prepade zamestnanosti v Európskej únii, ale aj o funkčnosti štátnej pomoci sa denník Pravda rozprával s ekonómom Prognostického ústavu SAV Vladimírom Balážom.

24.11.2020 06:00
debata (36)

Európska únia zažíva historicky najväčší prepad zamestnanosti v rámci šiestich mesiacov. Dalo sa to očakávať?

Nesmieme zabúdať, že tesne pred krízou sme mali vrchol hospodárskej expanzie, trhu práce sa vodilo veľmi dobre. Zamestnaných bolo naozaj rekordne veľa ľudí, a to nielen z dôvodu ekonomickej expanzie, ale aj kvôli demografickému vývoju. Populácia Európy starne a trh práce sa vyprázdňuje. To vidíme aj na Slovensku, nielen v únii. Zamestnávatelia tak boli ochotní dať prácu aj Rómom, cudzincom či starším. S príchodom pandémie sa teda dalo očakávať, že príde k masívnemu prepúšťaniu. To však mohlo byť ešte rapídnejšie, nebyť včasnej a veľmi masívnej pomoci od veľkých centrálnych bánk. Tie v podstate financujú vyplácanie miezd na 60 či 80 percent, povolili aj odklad splátok i hypoték.

Viete porovnať situáciu v Európe s nejakou krajinou, kde pomoc nebola?

Veľmi detailne je to vidieť napríklad v USA, kde na jar neexistovali žiadne sociálne vankúše. Za pár týždňov bolo nezamestnaných 40 miliónov ľudí. Celý sektor cestovného ruchu – čašníci, kuchári, hotelieri, bol bez práce. Nemajú totiž zamestnanecké poistenie, sú nezávislými kontraktormi. Naopak, v Európe už väčšina štátov mala nejakú schému pomoci ešte z hospodárskej krízy v roku 2008.

Pokladáte teda takúto pomoc za úspešnú?

Ťažko povedať. Pomoc, ktorá funguje vo väčšine štátov Európy, je plošná, no do veľkej miery aj umelá. Drží pri živote aj podniky, ktoré by za bežných podmienok už dávno nefungovali. V čase krízy, v akej sa nachádzame teraz, však nemáme čas skúmať do detailov všetky firmy. Uvidíme, čo sa stane, keď sa situácia začne normalizovať a pomoc sa stiahne.

Ani opatrenia však nefungujú rovnako efektívne vo všetkých odvetviach.

Nie. Zamestnávatelia si oveľa častejšie chránia zamestnancov, do ktorých veľa investovali. Napríklad vedúci zmeny vo Volkswagene je drahý zamestnanec, prešiel množstvom školení, preto ho firma neprepustí. Naopak, čašníka vyhodíte zo dňa na deň. Aj preto práve tieto sektory vykazujú najvyšší nárast nezamestnanosti.

U nás však opatrenia relatívne zabrali, nezamestnanosť sa drží po desať percent. V niektorých európskych štátoch atakuje aj dvadsať. Prečo je to tak?

Nejde len o efektívnosť pomoci, ale aj o to, čo tvorí gro zamestnanosti v danom štáte. V prípade Španielska a Talianska, ktoré sú závislé od cestovného ruchu, je väčšina ľudí zamestnaná v gastro priemysle, respektíve v cestovnom ruchu. Navyše, Španieli mali vysokú nezamestnanosť ešte pred koronakrízou, zároveň zamestnávajú veľa migrantov. Ich pracovný trh nie je ani zďaleka taký vyprázdnený ako u nás. Aj na to treba prihliadať.

Minister práce spomínal aj regionálne rozdiely. Vraj je na západe Slovenska stále veľa voľných pracovných miest, no ľudia z iných častí sa len ťažko presťahujú tak ďaleko. Môže nám toto spôsobovať problémy aj do budúcnosti?

V prvom rade, nie každý má 150– až 200-tisíc na kúpu garsónky v hlavnom meste. Regionálne rozdiely sú však úplne prirodzené, má ich každá krajina. Stačí sa pozrieť do Milána a potom ísť niekam pod Neapol. Aj v Nemecku máte východnú a západnú časť. Slovensko tak v tomto smere nie je nijakým spôsobom výnimočné.

Do konca roka by mal byť schválený aj kurzarbeit. Prečo vláda tak tlačí na jeho schválenie?

Prečo sa pán minister práce tak ponáhľa, to vám musí povedať on sám. Je však pravda, že peniaze z únie musíme vyčerpať čo najrýchlejšie. Sedemdesiat percent z peňazí z Recovery fondu dokonca do troch rokov. Otázka je, čo bude potom. Tri roky budeme firmy dotovať a potom bude problém na ďalšej vláde.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #nezamestnanosť #prvá pomoc #Vladimír Baláž