Podnikatelia zdieľajú priestory aj náklady. Chcú tak prežiť najhoršie

Mohla by byť kolaboratívna ekonomika odpoveďou na prekonanie koronakrízy? Pre mnohých malých či začínajúcich podnikateľov, to vyzerá, že áno. Nemajú totiž prostriedky na to, aby si zaplatili vlastný priestor v rámci nákupného centra a namiesto toho sa spoločne delia o jeden. No práve to im v ťažkých časoch zabezpečilo prežitie.

18.11.2020 14:34
debata

„Pôvodne sme začínali s kioskom v pasáži, ale ekonomika bola neúprosná, tržby pokrývali najmä nájomné. Mať v nákupnom centre predajňu bolo nepredstaviteľné," hovorí Patrik Gunda z Pop Up Store – zdieľaného priestoru v jednom z bratislavských nákupných centier. Nakoniec sa rozhodli fungovať formou zdieľaných priestorov. O jednotlivé regály sa delia s ďalšími malými podnikateľmi. Najťažšie obdobie tak dokáže prežiť väčšina z nich. „Pre koronu by za iných podmienok 90 percent z nich skrachovalo. V zdieľanej predajni sme však zvládli aj ekonomicky náročné časy, likvidačné to bolo len pre dve značky,“ dodáva.

Podobnú skúsenosť majú aj ľudia stojaci za projektom Nová Cvernovka, ktorí už nejaký ten rok prenajímajú miesto umelcom a podnikateľom na voľnej nohe. Takmer dve tretiny zdieľaných priestorov v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto mali vždy stabilne obsadených, zvyšná tretina rotovala. Koronakríza však bola neúprosná. „Počas jarného lockdownu sa nám vymenilo 40 percent stabilných členov, išlo o tých, ktorých koronakríza postihla najviac. Predtým sme boli naplnený na 100 percent, no klesli sme na 50,“ hovorí Michala Hrnčiarová, spoluzakladateľka Coworking Cvernovka a Kolabo Coworking.

Vyriešiť problém sa snažili zoštíhlením nákladov, ako aj využitím odkladov splátok. Výraznú pomoc však znamenalo hlavne spoločné znášanie nákladov. „Participovali sme na stratách. Každý prispel svojou troškou, aby sa nám spoločne podarilo zabehnutý ekosystém udržať,“ dodáva Hrnčiarová. Ak by každý, kto v Novej Cvernovke zdieľa priestory skúšal podnikať inde, zrejme by to mal v súčasnej situácii oveľa ťažšie.

Efektivitu zdieľanej ekonomiky dokazujú aj čísla. V roku 2019 sa podľa údajov Eurostatu do tejto formy ekonomiky zapojilo na Slovensku 18 percent ľudí, čo je len o niečo menší počet ako v Európe. Tam sa k zdieľaniu priestorov a nákladov hlási celkovo 19 percent. Navyše, príjmy zo zdieľanej ekonomiky sa u nás podľa štatistiky Európskej únie z roku 2016 vyšplhali na takmer 122 miliónov eur, a to aj napriek tomu, že sa ako zdroj príjmu využíva minimálne. V roku 2016 tvorila iba 0,13 % HDP a zamestnávala 3 575 ľudí, no aj tak ide o najvyššie počty spomedzi krajín V4. Čo sa týka zvyšných členských štátov únie, tam ostávajú najväčšími trhmi zdieľanej ekonomiky Francúzsko, Veľká Británia a Španielsko.

Je takéto podnikanie budúcnosťou? Podľa analytikov je to možné. Vplyvom koronakrízy, keď poklesli zisky jej priekopníkom – ubytovacím zariadeniam a prepravným službám – sa táto forma ekonomiky uplatní aj v ďalších odvetviach. Oslovuje totiž najmä ľudí mladšej a strednej generácie, ktorí menia svoj životný štýl pod vplyvom uvedomenia, že nepotrebujú vlastniť, ale využívať. V neposlednom rade jej rozmachu pomáha aj ekologický boom, ktorý ľudí učí žiť šetrnejšie. Nevlastniť, ale zdieľať. „Som presvedčený, že priestor, kde sa viacerí výrobcovia či predajcovia podieľajú na nákladoch a zároveň šetria na marketingu, je atraktívny pre mnohých obchodníkov s nižším obratom alebo užším sortimentom,“ myslí si Gunda.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #koronakríza #zdieľaná eko