Remišová hľadá peniaze pre inovatívne firmy. Podpora sa komplikuje

, 06.11.2020 06:00

Ako klbko nití. Situácia okolo peňazí pre inovátorov sa zamotáva. Firmy, ktoré patria medzi priekopníkov vo svojom odbore, na finančnú injekciu od vlády čakajú už roky. Stále bez výsledku. Dôvod? Firmy tvrdia, že za problémami stojí ministerstvo investícií. Počas spoločných rokovaní ešte v lete im prisľúbilo financie z fondu React EU, dodávajú inovátori. Rezort ministerky investícií Veroniky Remišovej oponuje, že takýto prísľub nikdy nepadol. A podporu má na starosti ministerstvo hospodárstva.

Na roky 2014 až 2020 dostal práve rezort hospodárstva z únie 32 miliónov eur na podporu malých a stredných podnikov. Bývalá vláda však žiadnu z inovatívnych firiem nezazmluvnila. Nové vedenie ministerstva hospodárstva tak hľadalo peniaze inde. Voľba padla na program rýchlej záchrany európskych ekonomík – React EU. Slovensko má z neho dostať 780 miliónov eur.

O ich prerozdelení však nerozhoduje rezort investícií, ale vláda, vysvetľuje Remišová. V jej kompetencii je len voľba najdôležitejších oblastí. Vyberať pritom bolo z čoho. Ministerstvo investícií dostalo vyše 3 000 podnetov dokopy za viac ako osem miliárd eur. „Vyberali sme podľa toho, kde nás tlačí topánka. Máme tu obrovské výzvy v podobe udržania a podpory pracovných miest a tlaku na zdravotníctvo,“ hovorí Remišová. Peniaze by tak nakoniec mali ísť na kultúru, šport, na kurzarbeit či odmeny zdravotníkom.

Stretnutie sa uskutočnilo

Firmy si však za tvrdením, že im boli ministerstvom investícií sľúbené financie z programu, stoja. „Myslíte, že by sme sa púšťali do riešenia ostatných štyroch priorít s rezortom hospodárstva bez toho, aby by sme mali politickú podporu a ich deklarovanú ochotu uvoľniť prostriedky? My sme dovtedy pojem React EU ani nepoznali,“ hovorí Jana Malečková z projektu Everifin. Prečo sa teraz rezort vyhovára, nechápe.

„Prečo si nás ministerstvá prehadzujú ako horúci zemiak, vodia nás za nos a nechcú medzi sebou spolupracovať na riešení?“ pýta sa jej kolega Juraj Malečka. Zaráža ho aj to, že v médiách oba rezorty deklarujú, že chcú moderné a digitálne Slovensko.

Fakt, že nakoniec peniaze skončia niekde úplne inde, pripadá absurdný aj ďalším dotknutým firmám. „Je na zvážení vlády, či chce peniaze kompletne prejesť, alebo aj vybudovať niečo, čo túto ekonomiku môže v budúcnosti živiť,“ hovorí Dušan Statelov, CEO spoločnosti Maindata. Práve tá rovnako ako 14 ďalších dostala od Európskej komisie pečať Seal of Excellence. Navyše, takéto míňanie je podľa Statelova aj v rozpore s odporúčaniami Európskej komisie. Tá totiž od členských štátov žiada, aby peniaze z programu React EU pomohli k zmene ekonomiky na zelenú, odolnú a v neposlednom rade aj digitálnu. „Okamžitá podpora je aj v záujme vlády. V opačnom prípade sa šanca na ich reálny komerčný úspech a prínos pre slovenskú ekonomiku u niektorých nenávratne vytratí,“ hovorí Statelov. Ide pritom podľa neho o problém niekoľkých vlád, nielen tejto.

Pomôže Plán obnovy či rezort dopravy?

Remišová má však pre nespokojné firmy hneď dve náhradné riešenia. Tým prvým je čakať na peniaze z Plánu obnovy. Tie však budú podľa ministersky k dispozícii v rovnakom čase ako financie z programu React EU. V oboch prípadoch sa stále čaká, kým Brusel odklepne príslušnú legislatívu i podmienky čerpania. Je možné, že sa tak stane až v prvých troch mesiacoch budúceho roka.

Druhou možnosťou je presunúť peniaze z rezortu dopravy. Ten má totiž v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra ešte stále nezazmluvnených 1,3 miliardy eur. Dvadsať miliónov na záchranu inovatívnosti tak minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) podľa Remišovej hravo nájde.

Aj to má však svoj háčik. Tieto peniaze je možné využiť len pre firmy mimo Bratislavského kraja. A čo s ostatnými? „Ak je pre úniu dobrých 15 projektov, pre našu vládu budú dobré iba tri,“ hovorí Statelov. Je preto zrejmé, upozorňuje, že typ dotácií, z ktorých vypadne bratislavská župa, nie je vhodný. Aj preto by sa to malo podľa neho riešiť cez React EU. Na otázku denníka Pravda, kedy pristane 25 miliónov v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra na stole ministerstva hospodárstva, rezort dopravy bližšie odpovedať nechcel. Ako dôvod uviedol fakt, že k tejto téme ešte stále prebiehajú rokovania. Podľa rezortu hospodárstva je však táto realokácia už takmer hotová vec a malo by k nej dôjsť v rámci najbližšej revízie. Tá má byť komisii zaslaná do konca roka. Možno sa dokonca podarí presunúť financie aj v rámci regiónov a finančnú podporu dostanú aj bratislavské firmy. "Rezort hospodárstva už v tejto veci začal neformálne rokovania s Európskou komisiou o možnosti zmeny,“ povedala hovorkyňa rezortu Katarína Matejková.

Možno by však stačilo, ak by si jednotlivé ministerstvá upratali v už zazmluvnených projektoch, tvrdí Remišová. Ak vyhodia tie, ktoré nie je možné zrealizovať načas, rezort hospodárstva by podľa nej našiel prostriedky aj na financovanie bratislavských firiem.

Dostane sa na každého

To, že vláda systematicky nepodporuje inovatívne firmy už dlhé roky, potvrdzuje aj inovačný expert a senior konzultant pre Podnikateľské a inovačné centrum BIC Ivan Filus. „Celú agendu podpory firiem s certifikátom Seal of Excellence realizujeme z pozície Národnej kancelárie programu Horizont 2020 už vyše roka,“ hovorí. Počiatočná snaha ministerstiev nájsť spoločnú reč a firmy podporiť, mohla byť podľa Filusa prelomová. „Je mi naozaj ľúto, že jednotlivé ministerstvá sa nevedia alebo nechcú koordinovať pri podpore tých najlepších,“ dodáva.

Presunúť peniaze z ministerstva dopravy by malo podľa Filusa zmysel aj vtedy, ak sa nepodarí ich premiestnenie v rámci regiónov – a hlavné mesto ostane vylúčené. „Boli by aspoň prostriedky na tie firmy, ktorých realizácia projektov bude mimo Bratislavy,“ hovorí. Pre firmy je však dôležitý konečný výsledok, nie jeho realizácia.

Menej kurzarbeitu, viac systémových zmien

Prvý náčrt slovenského rozdelenia prostriedkov z fondu React EU si už od Európskej komisie stihol vyslúžiť aj kritiku. Predbežné pripomienky smerujú k zníženiu podielu zdrojov na kurzarbeit, posilneniu financií pre žiakov a študentov a posilneniu zelených opatrení. Navyše, komisia by v návrhu rada videla aj firmy so Seal of Excellence. „Tieto inovatívne projekty majú potenciál prispieť k zvýšeniu obnovy a odolnosti hospodárstva, ako aj k zelenej a digitálnej transformácii,“ hovorí Ľudmila Majláthová, ekonomická radkyňa na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku.

Ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) chce však mať pri rozdeľovaní prostriedkov voľnejšiu ruku. To síce Brusel nevylúčil, no má podmienky. "Slovensko má svoje aktivity rozšíriť okrem prvej pomoci počas pandémie aj o systémové zmeny ako napríklad pomoc žiakom a študentom na výučbu v on-line priestore alebo tvorbu zelených pracovných miest,“ hovorí Remišová.

Finálne by návrh mal byť odsúhlasený vládou aj komisiou ešte do konca roka. Remišová má tiež v pláne zjednodušiť celý proces čerpania eurofondov už v nadchádzajúcom finančnom období 2021 – 2027. To jej už odobrila aj eurokomisárka Elisa Ferreirová, ktorá zodpovedá za súdržnosť a reformy. Dosiahnuť to chce aj znížením počtu riadiacich a sprostredkova­teľských orgánov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #Veronika Remišová #seal of excellence #eurofondy