Ako uviedol server iDNES.cz, majitelia reštaurácií aj Svaz obchodu a cestovního ruchu ich preto vyzvali, aby prejavili solidaritu a aspoň dočasne poplatky, ktoré dosahujú viac než 40 %, znížili. Autori výzvy – Svaz obchodu a cestovního ruchu, Asociace malých a středních podniků a Asociace hotelů a restaurací – vyslali podobný odkaz aj stravenkovým firmám. Žiadajú ich, aby im do júna 2021 znížili poplatky, ktoré v praxi dosahujú 6 až 7 % z nominálnej hodnoty stravenky, a pomohli tak zachrániť reštauračný biznis pred kolapsom.
Podľa firiem v gastronomickom sektore by toto solidárne gesto mali rozvozové firmy ako Dáme jídlo, Wolt, ale aj Rohlík.cz a Košík.cz urobiť, pretože zatiaľ čo reštaurácie bojujú o každého hosťa, tak rozvozový biznis výrazne rastie.
„Prestáva sa nám to rentovať. My zlacňujeme, aby sme niečo predali, ale rozvozové firmy si svoje marže držia. Z denných menu si účtujú 25 %, z a la carte 30 %,“ posťažoval sa zlínsky podnikateľ Zdeněk Babulík, ktorý prevádzkuje reštaurácie Myslivna a Legenda. Rozvoz využíva iba preto, aby nemusel vyhadzovať jedlo v období, keď sa práve nepredáva. Momentálne je to každé druhé jedlo. „Navyše, keď niekto platí stravnými lístkami, je to katastrofa, sme v mínuse,“ dodal.
Ekonomicky to príliš nedáva zmysel ani podľa ďalších oslovených vlastníkov reštaurácií. „Keď sa vezme do úvahy priemerná ziskovosť gastronómie 10 %, tak sme v totálnej pasci. Navyše, my musíme hradiť aj náklady na obaly, ako sú škatuľky, tašky a podobne,“ povedal Luboš Kastner, spolumajiteľ skupiny Hospodska, ktorá má päť reštaurácií v Plzni a jednu v Prahe.
Rozvozové firmy sa obhajujú tým, že aj ony majú svoje náklady, ktoré zahrnujú marketing, dopravu alebo mzdy. Účtujú si aj za to, že gastronomickým podnikom nájdu zákazníka, ktorý by k nim ináč neprišiel.
Najväčšia firma na trhu Dáme jídlo svojim zákazníkom bez vlastnej rozvozovej flotily účtuje maržu 30 %. „Slúži na to, aby sme našim reštauračným partnerom dokázali sprostredkovať nových zákazníkov a dokiaľ reštaurácia využíva náš rozvoz, tak predovšetkým na pokrytie nákladov na rozvoz naším kuriérom,“ hovorí riaditeľ Filip Fingl. Dodáva, že vďaka komunikácii s hosťami šetrí majiteľom reštaurácií čas a náklady na personál.
Reštaurácie sa rozvozu zvyčajne skôr vyhýbajú a skúšajú zákazníkov oslovovať samy, napríklad prostredníctvom sociálnych sietí. To však v súčasnom období nestačí. Niektoré koncepty sa navyše na rozvoz nehodia. Ideálna na doručovanie je napríklad pizza, sushi alebo burgery.
„Naše jedlá sa na rozvoz nehodia, využívame ho však v jednej našej reštaurácii. Prichádzame tým v podstate o celú maržu,“ povedal Ondřej Rákosník, spolumajiteľ siete talianskych reštaurácií La Collezione, kam patrí desiatka podnikov vrátane Aromi alebo La Finestra In Cucina.
Rozvoz preto zabezpečuje vlastnou cestou, teraz však radšej zatvoril a ľudí poslal na brigádu, pretože samotný rozvoz nedáva ekonomický zmysel. Voči rozvozovým firmám je však zmierlivejší než kolegovia z reštauračného sektora. Ako povedal, je stúpencom voľného trhu. „Nechcem nikoho súdiť, či je to lacné alebo drahé. Ani oni nerobia jednoduchý biznis a viacero firiem už skrachovalo,“ dodal Rákosník.