Pre prevádzkovateľov, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté, sa pomoc zvýši z 80 percent hrubej mzdy na 80 percent z celkovej ceny práce, teda hrubej mzdy vrátane odvodov zamestnávateľa. „Preplácame zamestnávateľom aj časť odvodov za zamestnávateľa, aby mohol udržať každé pracovné miesto,“ povedal Krajniak.
Pri tzv. kurzarbeite vláda zvýši limit mesačného čerpania na jedného zamestnanca na 1 100 eur zo súčasných 880 eur. „Osemdesiat percent maximálneho príspevku bude počítaných z celkovej ceny práce, nie z hrubej mzdy,“ povedal Krajniak. Zvýši sa aj štátna pomoc pre firmy a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) pri poklese ich tržieb. Pri poklese tržieb o viac ako 20 % sa pomoc štátu zvýši zo 180 eur na 270 eur, pri poklese viac ako 40 % z 300 eur na 450 eur, pri poklese tržieb viac ako 60 % zo 420 eur na 630 eur a pri poklese viac ako 80 % to bude čiastka 810 eur namiesto pôvodných 540 eur.
Vláda zavádza aj takzvaný covid príplatok, a to pre zdravotníckych zamestnancov a zamestnancov pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb, ktorí ochorejú počas výkonu práce. Práceneschopnosť sa bude uhrádzať približne vo výške plnej čistej mzdy.
Finančné prostriedky pôjdu aj do oblasti cestovného ruchu. A to vo výške 100 miliónov eur. Hotely, aquaparky, kaviarne aj reštaurácie sa podľa šéfa rezortu dopravy Andreja Doležala (Sme rodina) môžu uchádzať aj o spätné vyplatenie prostriedkov až za obdobie od 1. apríla. Pokiaľ sa podnikateľom a zamestnancom znížili tržby minimálne o 40 percent, majú právo podať si žiadosť a získať od 4 do 10 percent tržieb roku 2019. Výška príspevku bude závisieť od poklesu tržieb.
Hotelieri sa sťažujú
Na to, že reštaurácie a hotely doteraz nedostali žiadne peniaze, a to ani za povinné zatvorenie na takmer tri mesiace, upozorňujú hotelieri už dlhodobo. Kompenzácie nedostali ani pre prepad tržieb, keď boli stravovacie a ubytovacie zariadenia síce otvorené, ale pre iné opatrenia nemohli naplno fungovať. Informoval o tom generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák.
Tisíce zamestnávateľov a podnikateľov v tomto sektore majú podľa AHRS existenčné problémy a prehodnocujú ďalšie kroky. „Žiadame vládu a poslancov, aby vzhľadom na tieto súvislosti novelizačný návrh o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý vnáša ešte viac neistoty do budúcnosti prevádzkovateľov a zamestnancov, vyňali z novely zákona, prípadne ho nepodporili,“ dodal Harbuľák.