Kam pôjdu peniaze z Bruselu?

, 07.10.2020 06:00

Namiesto predstavenia konkrétnych projektov na „preinvestovanie Slovenska z krízy“ máme na stole teoretické návody bez väčších detailov. Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) tvrdí, že ani zďaleka nejde o konečnú verziu Národného integrovaného plánu a ešte len teraz sa začne diskusia. Podľa expertov však materiálu chýba oveľa viac ako len názor verejnosti.

Kde sú projekty?

Hlavným problémom je nekonkrétnosť dokumentu. Podľa Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica namiesto reálnych projektov vláda len obšírne opísala reformy. A aj to len tie, ktoré Slovensko potrebuje už odnepamäti. V materiáli sa tak spomínajú zmeny v dôchodkoch a daniach, regulácia v energetike, zatepľovanie budov, ale aj školstvo a súdnictvo. „Veľa pekných slov, ale málo kľúčových detailov, ktoré sú predpokladom úspešnej realizácie,“ hodnotí materiál inštitút.

Vládu však tlačí aj čas. Letné mesiace minula na diskusie za zatvorenými dverami, na vytvorenie konkrétnych riešení tak veľa týždňov nezvýšilo. "Ak do mesiaca nebudeme mať na stole kvalitné návrhy projektov, Slovensko nestihne projekty vysúťažiť a zazmluvniť v určenom termíne do konca roku 2022. A ani ich realizovať do konca roku 2026,“ hovorí výkonný riaditeľ inštitútu Peter Helexa. Navyše, väčšina riešení má financovať rýchle zotavenie ekonomiky Slovenska. Preto by aj projekty v pláne mali byť také, ktoré prinášajú hospodársky rast a zabezpečenie zamestnanosti. A to za krátky čas.

Koniec montážnej ekonomiky

Podľa Moniky Uhlerovej z Konfederácie odborových zväzov mal finálny dokument obsahovať hlavne také projekty, ktoré Slovensko premenia z „montážnej dielne“, s hlavnou výhodou v podobe nízkych nákladov výroby, na pokrokovú ekonomiku. „Dlhodobé udržiavanie štruktúry priemyslu bez dostatočnej diverzifikácie spôsobuje vyčerpávanie a Slovensko už niekoľko rokov napriek rastu nedobieha vyspelé európske ekonomiky,“ hovorí Uhlerová. Pandemické peniaze by tak mali podporiť hlavne vedu a výskum, rovnako ako výrobu s vyššou pridanou hodnotou, vrátane malých a stredných podnikov.

Podobný názor má aj Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba. „V dokumente akoby chýbal väčší dôraz na reštrukturalizáciu a väčšiu diverzifikáciu nášho hospodárstva zo súčasného stavu,“ hovorí. Vyzerá to, akoby vláda zabudla na lokálny ekonomický rozvoj.

Plusy a mínusy reformného plánu

  • Materiál správne pomenováva problémy Slovenska od nastavenia rozpočtu, cez školstvo a zdravotníctvo, resty v zelených cieľoch až po prebujnenú byrokraciu. +
  • Ekologické dane ako nástroj na dosiahnutie zdravšieho životného prostredia. +
  • Orientácia na vzdelávanie, výskum a inovácie. Chýbajú však konkrétne opatrenia, napríklad na prílev mozgov nestačí len ponúknuť peniaze, treba aj dobré projekty a zázemie. +/-
  • Z materiálu je jasný cieľ – a to posunúť ekonomiku Slovenska na vyššiu úroveň, no nie je presne uvedené, ako sa krajina zmení z „montážnej dielne“ na inovatívne hospodárstvo. +/-
  • Chýbajú konkrétne projekty, v mnohých oblastiach aj vyčíslenie, koľko európskych peňazí na ne má ísť. -
  • Na prilákanie kvalitných ľudí do školstva je potrebné zvýšiť zárobky v sektore. Robiť to cez Plán obnovy sa však nejaví ako šťastné, keďže nie je vôbec doriešené, z akých zdrojov bude zvýšenie financované neskôr. -
  • O opatreniach majú nakoniec rozhodovať ľudia. Pričom nie je vôbec jasné, ako bude takáto diskusia prebiehať. Toto rozhodnutie sa javí ako zbavovanie sa zodpovednosti. -
  • Mnohé opatrenia nie sú ani reformy, ani nesúvisia priamo s následkami pandémie. Napríklad v prípade kanalizácií či výmenu kotlov ide len o minutie peňazí takmer za každú cenu. -
  • V materiáli akoby sa pozabudlo na poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Spomínaná je len pozemková reforma. -

Energetika má prím, na farmárov zabudli

Materiál vzletne hovorí o zelenej energetike, no jednoznačný plán, ako riešiť kvalitu ovzdušia, energetickú efektívnosť a chudobu naraz chýba. Na Slovensku je stále približne 350-tisíc domácností, ktoré ešte stále kúria starými, vysokoemisnými kotlami na uhlie a bývajú v nezateplených domoch. Pandemické peniaze by preto podľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu mali poputovať práve k nim. Financovať by sa z nich malo komplexné zateplenie, ako aj výmena kotla. Zväz tiež očakáva podporu trhu s obnoviteľným plynom biometánom, ktorý by mohol byť ideálnym zdrojom na výraznejšiu dekarbonizáciu systémov centrálneho zásobovania teplom. Výhrady k materiálu majú aj poľnohospodári a potravinári. Aj napriek tomu, že im ešte pred niekoľkými dňami pandemické peniaze sľuboval sám minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, tomuto sektoru sa dokument nijako zvlášť nevenuje. Pričom práve európske peniaze mali krajinám priniesť viac sebestačnosti, a to vrátane tej potravinovej. „Môže nás to dostať do situácie, keď už nebudeme diskutovať, ako zvýšiť podiel domácich potravín, ale ako ich udržať aspoň na súčasnej úrovni, aby prežili, čo nepovažujeme za dobré,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Zelené iniciatívy

Peniaze z pandemického rozpočtu únie ako rýchlejšia cesta ku klimatickej neutralite? Takúto šancu vidí takmer 200 hnutí a občianskych organizácií zo strednej a z východnej Európy. Aj preto zaslali premiérom svojich krajín spoločnú výzvu pred budúcotýždňovým rokovaním Európskej rady. Práve tam budú vlády rozhodovať o novom klimatickom cieli Európskej únie do roku 2030.

Aktivisti chcú dosiahnuť, aby financie z reformných plánov boli využité na zvýšenie klimatických ambícií do roku 2030, na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a zlepšenie stavu životného prostredia, hospodárstva a zdravia. „Európska únia nikdy vo svojej histórii nezmobilizovala toľko verejných peňazí, ktoré by nás mohli rýchlejšie priviesť ku klimatickej neutralite," hovorí Liliana Rástocká, koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy. Výzva poukazuje aj na to, že Slovensko je už teraz ovplyvnené klimatickou zmenou. Finančné straty pre klímu sa v únii očakávajú vo výške 175 miliárd eur ročne. Extrémne počasie totiž spôsobuje výrazný pokles peňazí z predaja plodín, väčšie ťažkosti s vodou a časté a silné horúčavy. Pandemické peniaze by tak podľa aktérov výzvy mali zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti klímy boli dostatočne ambiciózne. A aj v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#reformný plán #Eduard Heger
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku