Priemerný schodok EÚ bol na úrovni 0,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo na Slovensku dosiahol 1,3 % HDP. Priemerný dlh verejnej správy EÚ bol na úrovni 77,8 % HDP, v prípade Slovenska predstavoval 48 % HDP. Vyplýva to z návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2019, ktorý v stredu schválil parlament.
V prípade deficitu sa Slovensko výrazne odchýlilo od pôvodného rozpočtového plánu vyrovnaného hospodárenia. Dlh verejnej správy medziročne klesol o 1,4 percentuálneho bodu (p.b.). V absolútnej hodnote dosiahol dlh 45,2 miliardy eur, čo je oproti jeho rozpočtovanej hodnote na rok 2019 menej o 517,7 milióna eur. „K dosiahnutému schodku verejnej správy na úrovni 1,3 % HDP prispelo viacero faktorov. Na jednej strane hospodársky rast nenaplnil očakávania a oproti plánovaným 4,5 % dosiahol 2,3 %. Okrem toho, metodické zmeny vo vykazovaní niektorých príjmov boli zaznamenané prvýkrát v rámci benchmarkovej revízie realizovanej v rámci jesennej notifikácie v roku 2019, pričom návrh rozpočtu s nimi nemohol počítať,“ uvádza sa v návrhu štátneho záverečného účtu. Výsledný schodok ovplyvnili aj horšie výsledky hospodárenia niektorých zložiek verejnej správy ako napríklad štátny rozpočet, nenaplnené prebytky územnej samosprávy či vynaložené a nerozpočtované prostriedky na oddlžovanie zdravotníckych zariadení.
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ vlani vykázali krajiny ako Rumunsko (4,3 % HDP), Francúzsko (tri percentá HDP), Španielsko (2,8 % HDP), Veľká Británia (2,1 % HDP) a Maďarsko (dve percentá HDP).
Celkovo 16 krajín vykázalo prebytok a žiadna krajina nehospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Najväčší prebytok vykázalo Dánsko (3,7 % HDP), Luxembursko (2,2 % HDP), Bulharsko (2,1 % HDP), Holandsko (1,7 % HDP).
Rozpočtová rada žiada limity
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti pripomenula pretrvávajúce nedostatky v prístupe k riadeniu rozpočtu zo strany vlády. „Rozpočet verejnej správy sa opakovane zostavoval nadhodnocovaním niektorých nedaňových príjmov a podhodnocovaním vybraných výdavkov. Zvlášť to platilo pri príprave rozpočtu pre rok 2020,“ konštatuje RRZ. Preto pripomína povinnosť zaviesť do riadenia rozpočtu výdavkové limity. Implementáciu tohto nástroja predpokladá ústavný zákon o dlhovej brzde prijatý v roku 2011. „Absenciu záväzných limitov výdavkov verejnej správy považujeme aj na základe ústavnoprávnej analýzy Právnickej fakulty Univerzity Komenského za stav v rozpore s ústavným zákonom. Malo by byť preto prioritou súčasnej vlády implementovať tento nástroj čo najskôr,“ skonštatoval dosluhujúci predseda RRZ Ivan Šramko.
NKÚ: Nevytvorila sa finančná rezerva
Najvyšší kontrolný úrad zase skonštatoval, že dobrý hospodársky rok 2019 nebol využitý na vytváranie finančnej rezervy na horšie časy. Cieľ nulového deficitu a vyrovnaného štátneho rozpočtu v minulom roku sa nepodarilo naplniť a v skutočnosti verejná správa hospodárila s deficitom 1,22 miliardy eur. NKÚ opakovane poukazuje na veľký počet rozpočtových opatrení, ktoré významne menia parametre schválené parlamentom. Za posledných osem rokov stúpol počet rozpočtových opatrení o viac ako 80 % a dostal sa z úrovne 1672 opatrení v roku 2012 na 3022 opatrení v minulom roku. Tento vývoj odhaľuje nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov v rámci jednotlivých kapitol.