Hrubý domáci produkt (HDP) medzikvartálne na sezónne upravenej báze padol o 11,8 %, uviedol štatistický úrad Európskej únie Eurostat v spresnenom odhade. V rýchlom odhade zverejnenom v polovici augusta počítal so znížením HDP až o 12,1 %. HDP v celej EÚ zaznamenal kontrakciu o 11,4 % (prvý odhad –11,9 %). To boli najprudšie poklesy ekonomiky v oboch regiónoch od začiatku zaznamenávania porovnateľných údajov v roku 1995.
Na porovnanie, v 1. štvrťroku sa HDP medzikvartálne oslabil v eurozóne o 3,7 % a v EÚ o 3,3 %.
V medziročnom porovnaní HDP od apríla do júna v eurozóne padol o 14,7 % a v EÚ o 13,9 % po znížení o 3,2 %, respektíve o 2,7 % v prvých troch mesiacoch 2020. To boli takisto najstrmšie medziročné poklesy od začiatku zaznamenávania údajov v roku 1995.
Spomedzi členských štátov EÚ, pre ktoré mal Eurostat k dispozícii údaje, zaznamenalo v 2. štvrťroku najprudší medzikvartálny pád HDP Španielsko (-18,5 %), nasledované Chorvátskom (-14,9 %), Maďarskom (-14,5 %), Gréckom (-14 %), Portugalskom (-13,9 %) a Francúzskom (-13,8 %). Najmenšie zníženia HDP zaznamenali Fínsko (-4,5 %), Litva (-5,5 %), Estónsko (-5,6 %), Írsko (-6,1 %), Lotyšsko (-6,5 %) a Dánsko (-6,9 %). Slovenský HDP medzikvartálne klesol o 8,3 %.
Výdavky na konečnú spotrebu v 2. štvrťroku medzikvartálne v eurozóne padli o 12,4 % (v 1. kvartáli –4,5 %) a v EÚ o 12 % (-4,2 %) a tvorba hrubého fixného kapitálu o 17 % (-5,2 %), respektíve o 15,4 % (-4,6 %). Export padol v oboch regiónoch o 18,8 % (po –3,9 %, respektíve –3,2 %). Import sa znížil v eurozóne o 18 % (-3,2 %) a v EÚ o 17,8 % (-2,8 %).
Zamestnanosť klesla
Zamestnanosť v eurozóne aj v Európskej únii (EÚ) v 2. štvrťroku rekordne klesla. Dôvodom bola pandémie ochorenia COVID-19 napriek tomu, že jeho následky tlmili programy na udržanie zamestnanosti.
Počet zamestnaných od apríla do júna 2020 sa v eurozóne medzikvartálne znížila o 2,9 % a v EÚ o 2,7 %, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. To boli najprudšie poklesy zamestnanosti v oboch regiónoch od začiatku zaznamenávania porovnateľných údajov v roku 1995. Na porovnanie v 1. kvartáli sa zamestnanosť v eurozóne znížila o 0,3 % a v EÚ o 0,2 %.
V medziročnom porovnaní zamestnanosť v eurozóne padla o 3,1 % a v EÚ o 2,9 % po náraste o 0,4 % v oboch regiónoch v prvých troch mesiacoch 2020. To boli takisto najvýraznejšie medziročné poklesy od roku 1995.
Zatiaľ čo vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na počet zamestnaných bol v 2. štvrťroku z dôvodu vládnych programov na udržanie zamestnanosti relatívne slabý, plne sa prejavil na prudkom znížení odpracovaných hodín. Objem odpracovaných hodín medzikvartálne v eurozóne padol o 12,8 % a v EÚ o 10,7 %. V medziročnom porovnaní počet odpracovaných hodín klesol o 16,6 % respektíve o 13,8 %.
V 2. kvartáli 2020 sa počet zamestnaných v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi znížil vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Malty, kde vzrástol o 0,6 %. Najprudšie padol v Španielsku (-7,5 %), Írsku (-6,1 %), Maďarsku (-5,3 %) a Estónsku (-5,1 %). Na Slovensku klesol o 1,1 %.
Eurostat na základe sezónne upravených údajov odhaduje, že v 2. štvrťroku 2020 bolo v EÚ zamestnaných 203,1 milióna ľudí, z toho 155,6 milióna v eurozóne.