V konkurze by sa podľa asociácie mali vyriešiť všetky dotknuté práva a povinnosti a právne vzťahy. Kritizuje oddlženie, ktoré je podľa bánk vybudované na masívnom rýchlom nekontrolovanom zbavovaní sa dlhov bez reálnej ochrany práv veriteľov a je predovšetkým nevhodné pre konkurz navrhovaný pre podnikateľov. „Nevidíme žiadny dôvod riešiť konkurz, hoci malý, týmto sporným konceptom. Navrhujeme vybudovať malý rýchly efektívny konkurz na princípoch, ktoré dokážu zabezpečiť rovnováhu medzi dotknutými právami a súčasne napĺňať cieľ, ktorým je mať rýchlejšie konanie, ktoré je však stále konkurzom, v ktorom sa rieši úpadok úpadcu a kolektívne uspokojovanie veriteľov,“ uvádzajú v zásadnej pripomienke.
Asociácia slovenských inkasných spoločností konštatuje, že chápe zámer rezortu zjednodušiť konkurzy malých podnikateľov, avšak priblíženie k inštitútu oddlženia, ktorý podľa nej bol a je asi jeden z najviac zneužívaných inštitútov konkurzu, je nesprávny a likvidačný pre veriteľov, ktorí môžu rovno odpísať celú svoju pohľadávku. „Nezmyselne je inštitút malého konkurzu nastavený aj vo vzťahu k správcovi, ktorý za odmenu 500 eur vrátane DPH nebude mať absolútne žiadnu motiváciu zabezpečiť pre veriteľov čo najvyšší výťažok,“ poukazuje asociácia a žiada celkovú zmenu konceptu malého konkurzu. Podobný názor má aj Republiková únia zamestnávateľov. Navrhuje znížiť majetkové hladiny malého konkurzu na majetok a záväzky do 200-tis. eur a nastaviť odmeňovanie a právomoci správcu konkurznej podstaty ako pri veľkom konkurze.
Kritiku si ministerstvo vyslúžilo aj za zámer odňať kompetenciu správcovi konkurznej podstaty a prideliť ju reštrukturalizačnému poradcovi, ktorým môže byť len audítorská spoločnosť s výškou obratu najmenej 500-tis. eur. Ministerstvo hospodárstva SR žiada, aby reštrukturalizačným poradcom mohla byť akákoľvek audítorská spoločnosť spĺňajúca podmienky bez limitu výšky obratu. „Vymedzenie výšky obratu 500 000 eur sa javí ako neprimerané a diskvalifikuje z možnosti byť reštrukturalizačným poradcom menšie audítorské spoločnosti, čo môže mať za následok obmedzenie hospodárskej súťaže,“ myslí si rezort. Slovenská advokátska komora zase upozorňuje, že podľa nej takáto zmena prinesie z dôvodu menšej konkurencie drahšie a menej kvalitné služby, ktoré zároveň nebude možné poskytnúť všetkým, ktorí ich budú potrebovať.
Množstvo pripomienok majú k návrhu aj zástupcovia samotných podnikateľov. Klub 500 napríklad do zákona žiada doplniť, kto je oprávnený podať kvalifikovaný podnet, navrhuje upraviť niektoré lehoty a taktiež sa domnieva, že odstraňovanie chyby prostredníctvom námietok je zbytočne komplikované. Upozorňuje, že návrh zákona nerieši otázku nakladania so spornými pohľadávkami veriteľa.
Životaschopné podniky by mali mať možnosť požiadať súdy o poskytnutie dočasnej ochrany aj po termíne, ktorý stanovuje aktuálne platný zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Legislatíva prijatá ešte na jar tohto roka stanovuje, že ak o ukončenie dočasnej ochrany nepožiada podnikateľ skôr, alebo o jej zániku nerozhodne súd, dočasná ochrana zaniká 1. októbra, prípadne na konci roka 2020. Ministerstvo spravodlivosti SR však do medzirezortného pripomienkového konania predložilo návrh zákona o dočasnej ochrane životaschopných podnikov, ktorý síce z aktuálne platnej legislatívy vychádza, avšak možnosť požiadať o dočasnú ochranu už časovo neobmedzuje. Okrem toho sú súčasťou predkladaného návrhu zákona aj malý konkurz, či neformálna reštrukturalizácia.