Eurozónu, podobne ako ďalšie oblasti, ťažko zasiahla pandémia nového koronavírusu, ktorá sa začiatkom roka rozšírila zo strednej Číny. S cieľom podporiť zotavenie Európskej únie lídri členských štátov sa v júli dohodli na balíku pomoci v celkovej hodnote 750 miliárd eur. Nálada na trhu sa zlepšila a po prepade v 2. kvartáli sa európska ekonomika postupne oživuje.
Podľa ekonómov oslovených agentúrou Reuters zaznamená ekonomika eurozóny v 3. štvrťroku medzikvartálny rast o 8,1 %. Ak sa odhad, ktorým ekonómovia potvrdili prognózu z júla, naplní, bude to najvýraznejší hospodársky rast eurozóny v jej histórii. V 2. štvrťroku zaznamenala najvýraznejší pokles, ktorý dosiahol 12,1 %. V máji prognóza ekonómov poukazovala na rast v 3. kvartáli na úrovni 7,2 %.
V poslednom štvrťroku by sa tempo rastu malo výrazne spomaliť, rozsah spomalenia by však nemal byť taký výrazný, ako ekonómovia predpokladali v odhade z minulého mesiaca. Počítajú s rastom ekonomiky o 3 %, zatiaľ čo v júli odhadovali, že v závere roka vzrastie ekonomika eurozóny o 2,8 %.
Na druhej strane, viac než 70 % z 35 ekonómov, ktorí odpovedali na dodatočné otázky, uviedlo, že potrvá dva roky, prípadne aj dlhšie, než sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny dostane na úroveň spred nástupu pandémie. S úplným zotavením do dvoch rokov počíta 10 ekonómov, avšak s tým, že by sa tak malo stať do jedného roka, nepočíta nikto.
Za celý rok 2020 by ekonomika eurozóny mala podľa odhadu ekonómov klesnúť o 8,2 %. Na budúci rok očakávajú rast na úrovni 5,5 %. V prípade najhoršieho možného scenára predpokladajú v tomto roku pokles hospodárstva o 10,3 % a v budúcom roku odhadujú nulový rast.
Veľa bude závisieť od vývoja pracovného trhu. Vďaka vládnej podpore na udržanie pracovných miest v koronakrízou zasiahnutých firmách vzrástla nezamestnanosť v eurozóne od začiatku krízy iba mierne. Vo februári zaznamenala 7,2 %, v júli predstavovala 7,8 %.
Avšak podľa 85 % z 33 ekonómov, ktorí sa vyjadrili k otázke o nezamestnanosti, existuje riziko, že relatívne priaznivá situácia na trhu práce sa ku koncu roka začne meniť k horšiemu. Štyria z ekonómov sú presvedčení, že toto riziko je „veľmi vysoké“.
Ako povedal ekonóm ING Carsten Brzeski, očakávajú, že sa tak stane po skončení štátnych programov na udržanie pracovných miest vo firmách. „Ku koncu roka 2020, a potom aj v roku 2021 počítame s druhou vlnou rušenia pracovných miest,“ povedal Brzeski.
Podľa prognózy ekonómov pre agentúru Reuters ešte z júla by nezamestnanosť v eurozóne mala tento rok vzrásť na 8,9 %. V budúcom roku by sa mala opäť zvýšiť a dosiahnuť 9,3 %.