Informovala o tom vo štvrtok vicepremiérka a šéfka rezortu Veronika Remišová (Za ľudí) na spoločnom tlačovom brífingu so svojím štátnym tajomníkom Marekom Antalom. V bezchybnom stave nenašli na ministerstve ani jeden IT projekt.
Podľa Richarda Rašiho je však väčšina projektov už zazmluvnená a hotové musia byť do roku 2023. Ministerka podľa neho túto skutočnosť zamlčala. „Vďaka jej ničnerobeniu a pozastavovaniu projektov Slovensku hrozí, že budeme musieť vracať Bruselu stovky miliónov eur,“ poukázal Raši s tým, že Remišová využíva jednoduchú taktiku – zruší projekty a povie, že ušetrí peniaze. Podľa neho to však nie je pravda.
„Jeden zo zrušených projektov – Register mimovládnych organizácii – je už hotový, napĺňa sa, počíta s ním legislatíva a najmä má desiatkam tisícok mimovládnych organizácii ušetriť čas a peniaze, aby pri každom styku s treťou osobou alebo so štátom si nemuseli vybavovať výpis z registra a ďalšie dokumenty,“ zdôraznil Raši.
Ako dodal, očakával by, že ministerka predstaví nové projekty, ktoré posunú Slovensko dopredu. Namiesto toho však zastavuje projekt, po ktorom mimovládne organizácie volali roky a ktorý má uľahčiť život obyvateľom.
Raši vyzýva Remišovú, aby ozrejmila, ako konkrétne si informatizáciu predstavuje a ak projekty ruší, na nové by mala okamžite vypísať výzvy a začať ich realizovať.
„Za štyri mesiace však neurobila nič, okrem jednej mobilnej aplikácie, ktorá fungovala len niekoľko dní. Alebo nech zruší všetky projekty aj svoje ministerstvo, lebo momentálne berie ministerský plat za ničnerobenie,“ kritizuje Raši.
Ako dodal na záver, všetky IT projekty prešli transparentným hodnotiacim procesom a každý z nich bol v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy, ktorú v septembri 2016 schválili všetky odborné IT združenia.
V štátnom IT podľa Remišovej neboli určené štátne priority a obsah projektov nediktoval štát, ale dodávatelia. Projekty, ktoré prešli auditom, boli v celkovej hodnote 740 miliónov eur. Zrušenie spomínaných piatich projektov by prinieslo úsporu 48 miliónov eur a pri prepracovaní zvyšných 48 projektov by sa dalo usporiť od 51 do 110 miliónov eur.
Ako spresnil Antal, z rizikovej analýzy projektov vyplynulo viacero nedostatkov. „Prvá dôležitá vec bolo posúdenie zmysluplnosti cieľov týchto projektov – prečo vlastne tento projekt potrebujeme, aké ciele sledujeme, či to vie objednávateľ zadefinovať…“ vymenoval štátny tajomník. Ako spresnil, našli viacero projektov, ktoré mali nedosiahnuteľné ciele – napríklad zapojiť do práce do dvoch rokov 50 až 80 programátorov alebo za dva roky implementovať finančný systém pre viac ako 500 organizácií.
Zrušiť sa majú podľa návrhu rezortu dva projekty Ministerstva hospodárstva SR, dva projekty Ministerstva vnútra SR a jeden projekt z pôdy MIRRI.
Antal dodal, že ak by týchto 53 projektov ministerstvo pustilo, preťažilo by tým štátnu správu, Úrad pre verejné obstarávanie, rezort dopravy ako riadiaci orgán a mohlo by dôjsť aj k prehriatiu trhu dodávateľov.
Ako zhrnula Remišová, za minulé programové obdobie (2007 – 2013, pozn. TASR) sa do informatizácie investovalo 843 miliónov eur. „Z týchto 843 miliónov eur, ktoré sme v minulom období dali na informatizáciu, boli obrovské korekcie, až 11 %,“ uviedla Remišová. Slovensko do Bruselu muselo vrátiť zhruba 96 miliónov eur. V aktuálnom programovom období (2014 – 2020, pozn. TASR) je zatiaľ vyčerpaných iba 19 % zdrojov, teda 108 miliónov eur, vyčíslila Remišová. „To znamená, že máme vyčerpanú necelú pätinu zo všetkých eurofondov určených na informatizáciu v tomto programovom období,“ komentovala Remišová s tým, že na najbližšie tri roky teda ostáva obrovské množstvo peňazí, ktoré treba vyčerpať.