To, ako rýchlo sa domáce fabriky zotavia, bude závisieť nielen od prípadnej druhej vlny pandémie, ale aj od toho, ako sa bude firmám dariť v cudzine. "Z pohľadu slovenského priemyslu bude kľúčové najmä zotavenie sa európskeho trhu s novými autami,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Výkon slovenského priemyslu bude podľa Koršňáka v najbližších mesiacoch aj naďalej určovať pandémia. "Svoje dno však takmer s istotou už nateraz slovenský, ale i európsky priemysel dosiahol v apríli. Májové zotavovanie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch,“ hovorí. Úplné zotavenie priemyslu na úrovne spred pandémie však podľa analytika nie je v blízkom čase pravdepodobné.
Kedy bude dobre?
Slovensko je silne orientované na priemysel. Na výkone našej ekonomiky sa obvykle podieľa až okolo štvrtiny, upozorňuje analytička Wood & Company Eva Sadovská. Priemyselná produkcia sa na HDP našej krajiny zvyčajne podieľa až takmer štvrtinovým podielom. Prepady priemyselnej produkcie, ale i vývozu a dovozu sa podľa analytičky dali čakať.
"Májové štatistiky potvrdili predpoklad, že dno už má priemysel zrejme za sebou,“ hovorí Sadovská. Na prílišný optimizmus je podľa nej ešte priskoro. "Pri priemyselnej výrobe či zahraničnom obchode svoju rolu zohráva práve dopyt zo zahraničia,“ hovorí Sadovská. Viac ako v iných odvetviach tak zaváži, ako sa bude dariť našim obchodným partnerom.
Čísla za priemysel okrem automobiliek ťahali dole aj hutníci. Tí klesali totiž dole aj medzimesačne, nielen oproti minulému roku. Medziročný prepad tak stúpol z vyše štvrtiny v apríli až na májovú takmer tretinu. Strojári v porovnaní s vlaňajškom v apríli nepatrne pridali, no i tak je odvetvie takmer v tretinovom mínuse.
Stavbárom pandémia nesvedčí
Koršňák upozorňuje, že pandémia bude tlmiť aj výkon stavebníctva. Bude za tým podľa neho presun časti eurofondov na zmierňovanie dosahov koronavírusu.
Sektor stavebníctva oproti minulému roku v máji padol o 12,4 percenta. Oproti aprílu však sektor pridal o dve percentá. "Stále narušený pohyb tovaru i ľudí bránil reštartu produkcie stavebníctva,“ hovorí Koršňák. Na mysli má napríklad chýbajúci materiál či pracovníkov z cudziny. Práve v stavebníctve ich pracuje viac, ako je slovenský priemer.