Všetko bude závisieť od toho, ako rýchlo sa dokáže krajina zmobilizovať, upozornil eurokomisár Maroš Šefčovič po stretnutí s guvernérom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom. Najväčším nepriateľom pri čerpaní európskych peňazí tak bude podľa neho čas. Ak Plán obnovy a nový rozpočet prejdú schvaľovacím procesom už počas leta, členské štáty musia mať projekty na ich využitie pripravené už na jeseň. Šefčovič preto chce, aby k tvorbe konkrétnych projektov boli prizvaní odborníci z každého sektora. Od podnikateľov až po vedu a výskum.
Potrebné bude podľa neho aj zjednodušenie procesu získania európskych peňazí. Ten je podľa mnohých členských štátov už od začiatku zdĺhavý a nejasný. Mnoho žiadateľov o eurofondy počas procesu prepadne sitom byrokracie. Aj Slovensko dokáže ročne minúť len necelú tretinu z odklepnutých peňazí. Podľa Šefčoviča za to mohli procesy, ktoré mali brániť prípadnej korupcii. Teraz však treba veci urýchliť. „Musíme pristúpiť k čestnej analýze toho, kde sú pravidlá príliš reštriktívne, a začať ich odstraňovať,“ povedal pre denník Pravda eurokomisár.
Zaviesť by sa podľa neho malo aj krízové manažovanie eurofondov. Vláda by tak mohla sledovať, ako rýchlo jednotlivé rezorty čerpajú peniaze, a podľa potreby ich presunúť tam, kde sa využijú efektívnejšie. Európska únia už teraz disponuje štatistikami o tom, ktoré rezorty si vedú lepšie a ktoré horšie. „Sme pripravení zdieľať analýzy, ktoré vedia povedať, kde budú problémy a kde nie,“ dodal Šefčovič.
Eurokomisár pripomenul, že osem miliárd eur, ktoré by Slovensko mohlo dostať z fondu obnovy, nie sú ani zďaleka všetky peniaze. „Druhý finančný nástroj, ktorý pre Slovensko predstavuje ešte väčšie finančné možnosti, je klasický sedemročný rozpočet, z ktorého dostane vyše 18 miliárd eur,“ povedal Šefčovič. Súčasťou finančného balíka je aj možnosť čerpať ďalších päť miliárd eur vo forme výhodných pôžičiek. Všetky financie by mali viesť k tomu, aby sa Európska únia čo najrýchlejšie transformovala na svoju digitálnejšiu, odolnejšiu a zelenšiu verziu.