Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka išlo len o technické zmeny, nemenila sa podstata jednotlivých bodov. Celkovo ide o 114 opatrení. Z nich väčšina – 80, ide priamo cez zákon. Zvyšné pôjdu ako uznesenia vlády. "Nekončíme, pracujeme ďalej. Ešte tento rok na jeseň predstavíme druhý takýto veľký,“ povedal Sulík.
Prešiel aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Do parlamentu by tak "protibyrokratický balíček“ známy aj ako lex korona mal ísť už v júli. Sulík obhajoval skrátené legislatívne konanie: "Tie tri mesiace, čo to bude platiť skôr, vie urobiť veľmi veľa“. Pripravovaný druhý balík už pôjde podľa neho štandardne.
Pôvodne bol v hre aj výber medzi gastrolístkami a hotovosťou. Na vládu sa však má po novom dostať až na jeseň. Nateraz zostávajú stravné lístky v platnosti. Na jeseň sa má rozhodovať aj o trvalom kurzarbeite.
"Práve toto bol náš cieľ, maximálne zjednodušiť podnikateľské prostredie a odstrániť zbytočnú buzeráciu,“ povedal premiér Igor Matovič po prerokovaní zákona. Opäť zopakoval, že ekonomika je na prahu najväčšej krízy od druhej svetovej vojny. A aj preto je podľa premiéra nutné vytvárať prostredie, kde sa firmy neboja podnikať a vytvárať nové pracovné miesta.
Načo taký zhon?
Schválenie zákona známeho ako lex korona ohlásil už v utorok minister hospodárstva. V utorok podvečer o ňom narýchlo rokovali zástupcovia tripartity. Presné znenie nebolo známe do poslednej chvíle. Nepozdávalo sa to zástupcom firiem ani odborom. Tiež nevidia dôvod na skrátené legislatívne konanie.
"Nakoniec ide o opatrenia administratívneho charakteru, určite nie také, ktoré by zásadným spôsobom pomohli ekonomike,“ hovorí viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Odbory mali podľa nej niekoľko pripomienok, no do balíka sa nedostali opatrenia, čo by zasahovali do zákonníka práce. Odborári podľa Uhlerovej na utorkovom stretnutí opätovne namietali spôsob komunikácie a prijímania tohto balíka. "Dostali sme prísľub, že všetky ďalšie opatrenia, ktoré sú odsunuté na jeseň a koniec roka, prejdú štandardným pripomienkovým konaním a legislatívnym procesom,“ hovorí. Práve v jesennom balíku by už podľa Uhlerovej mali byť aj návrhy týkajúce sa ľudí – ako napríklad gastrolístky či bezpečnosť práce
Áno s pripomienkami
"Dve pripomienky, ktoré sme mali ohľadne opatrení týkajúcich sa teplárenstva, boli vypustené,“ ocenila hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Uvedené opatrenia sa podľa nej nijako netýkajú pandémie, nie je tak dôvod, aby boli riešené cez skrátené legislatívne konanie. A tiež bez odbornej diskusie.
Ani asociácii sa nepozdáva spôsob ako bol zákon schválený. "Ide o veľmi rozsiahly balíček zmien, kde navyše dochádzalo v priebehu k zmenám, respektíve dopĺňaní navrhovaných opatrení, čas na finálne pripomienky a detailné naštudovanie bol veľmi krátky,“ hovorí Filová. Do budúcna podľa nej asociácia požiadala o zachovanie primeraných lehôt a rešpektovanie štandardného legislatívneho procesu. Zákon ako celok okrem namietaných bodov asociácia víta.
Schválenie lex korona oceňuje aj Republiková únia zamestnávateľov. "Kvalita podnikateľského prostredia bola v uplynulých rokoch podceňovanou témou a nemálo politikov motivovaných lacným ziskom popularity vytváralo zo zamestnávateľov triednych nepriateľov,“ hovorí tajomník únie Martin Hošták. V budúcnosti by však ocenil systematickejší prístup. Za nedostatok považuje zbytočné odsunutie niektorých opatrení. Ako príklad uvádza dobrovoľné gastrolístky.
Pre firmy
Zákon je vyslovene šitý na mieru firmám. Odbremeniť ich chce od administratívnej záťaže. Zdá sa, že pri jeho písaní sa rezort hospodárstva inšpiroval aj zoznamom byrokratických nezmyslov. "Cieľom návrhu zákona je všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou,“ píše sa v návrhu.
Ostatne to v dôvodovej správe priznáva aj samotné ministerstvo hospodárstva: "Návrh zákona obsahuje opatrenia administratívnej povahy, ako aj odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov“. Predmetné zásahy vyplývajú z požiadaviek aplikačnej praxe, dodáva rezort hospodárstva.
Výpadky z rozpočtu
Rezort hospodárstva v návrhu priznáva, že zákon bude mať negatívny dopad na štátnu kasu. Nie je však jasné aký. "Okrem jednej zmeny týkajúcej sa dane z príjmov a zmien týkajúcich sa vplyvu na rozpočet verejnej správy, ich nie je možné kvantifikovať,“ píše sa v návrhu zákona. Sú za tým rôzne dôvody – napríklad predkladateľ nemá potrebné údaje o výške sankcií za porušenie niektorých nariadení.
Pozitívny vplyv materiálu na firmy je podľa odhadov ministerstva hospodárstva 175 918 680 eur ešte v tomto roku. V ďalších rokoch to bude 25 365 383 eur ročne. Navrhovatelia priznávajú aj negatívne dopady na firmy, presne ich však nevyrátavajú.
Štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec odhadol úspory pre podnikateľov na 100 miliónov eur. Ide podľa neho najväčšie zlepšenie podnikateľského prostredia za posledných 20 rokov.
Desaťtisíce ohrozených firiem a drobných podnikateľov
Podľa analýz spoločnosti FinStat na Slovensku pôsobí až 15 660 firiem priamo ohrozených ekonomickými dôsledkami krízy spôsobenej pandémiou. Spoločne tvoria tržby ročne vo výške 8,7 miliárd eur. Prirátať však treba aj 41 553 samostatne zárobkovo činných osôb.
V odvetviach najviac zasiahnutých opatreniami podniká 53 243 malých a stredných firiem. Ukázala to analýza Slovak Business Agency.