„Po prudkých poklesoch sa po ohlásení bezprecedentných opatrení zo strany centrálnych bánk, vlád a nadnárodných inštitúcií dostavilo pomerne prudké a rýchle korigovanie väčšiny strát,“ povedal predseda predstavenstva Allianz SDSS Miroslav Kotov. Európska centrálna banka len pred troma týždňami oznámila, že na finančných trhoch nakúpi dlhopisy za 600 miliárd eur. Celkovo je v pláne natlačiť do eurozóny až 1,35 bilióna eur.
„Pandémia si vyžiadala aj masívne zásahy vlád, ktorých cieľom bolo zachrániť obyvateľstvo aj súkromný sektor,“ uviedol Christopher Dembik, hlavný makroanalytik Saxo Bank. Napríklad nemecká vláda pomohla nedávno leteckej spoločnosti Lufthansa sumou deväť miliárd eur. Výsledkom sú rastúce burzy. Pandemické straty už úplne vymazal americký technologický index Nasdaq. Ten minulý týždeň v pondelok uzatvoril obchodovanie na novom historickom maxime. Potom sa investori rozhodli vybrať zisky a svetové burzy mierne padli. Centrálne banky na to reagovali ďalším tlačením peňazí. Ďalšie lacné finančné zdroje spôsobili v úvode tohto týždňa rast svetových akciových indexov.
Slováci investujú na svetových burzách hlavne prostredníctvom II. piliera. V ňom pred dvoma týždňami skončila väčšina dôchodkových fondov. Najviac sa peniaze zhodnotili v indexovom fonde NN. Ten v priebehu siedmich dní zhodnotil peniaze ľudí o 9,71 percenta. Najmenej sa darilo dôchodkovému fondu Poštovej banky. V ňom investované finančné zdroje v priebehu minulého týždňa klesli o mínus 1,47 percenta.
Od začiatku roka je však ešte stále v strate väčšina dôchodkových fondov. No prepady už nie sú také hrozné ako po vypuknutí pandémie.
Výnosy v garantovaných fondoch sa pohybujú od mínus 1,49 percenta do plus 1,09 percenta. Pri zmiešaných sa straty hýbu od mínus 3,83 percenta do mínus 5,98 percenta. V prípade akciových fondov sú výnosy od mínus 5,93 percenta do plus 3,65 percenta. Indexové zaznamenali pády od mínus 4,59 percenta do mínus 10,19 percenta.
V II. pilieri má 1,4 milióna sporiteľov investovaných 9,5 miliardy eur. Najviac finančných prostriedkov, takmer 6,8 miliardy eur sa nachádza v dlhopisových fondoch. V nich musia dôchodkové správcovské spoločnosti prípadné straty uhradiť zo svojich zdrojov. Zvyšných 2,7 miliardy eur je v negarantovaných fondoch. Pri nich si prípadné straty hradia sporitelia z vlastných peňazí. Toto riziko podstupujú sporitelia v zmiešaných, akciových a indexových fondoch.