Firmy v regióne mohli vďaka rôznym vládnym iniciatívam na podporu zamestnanosti dočasne skrátiť pracovný čas v období blokád. Vlády v rámci tzv. kurzarbeitu vyplácali zamestnancom väčšinu ujdenej mzdy výmenou za udržanie pracovných miest.
Bez takýchto opatrení by domácnosti v menovom bloku stratili 22 % svojich príjmov z práce v čase, keď blokády vrcholili, uviedla ECB, podľa ktorej tak v skutočnosti prišli len o 7 % príjmov.
Po ukončení blokád sa ukazuje, že strata čistého príjmu z práce by sa mohla znížiť na 3 %. Výhody z krátkej pracovnej doby sa pritom rýchlo vytrácajú, dodala ECB.
Banka v správe konštatuje, že kľúčovým dôvodom, prečo v apríli vzrástla nezamestnanosť v eurozóne len na 7,3 %, čo bola polovica z jej úrovne v USA, bol fakt, že vyše 35 miliónov pracovníkov v piatich najväčších ekonomikách eurozóny malo skrátený pracovný čas.
Systém kurzarbeitu, ktorý Nemecku umožnil dostať sa v roku 2009 z recesie rýchlejšie ako väčšina ostatných ekonomík, pomáha udržať pracovné miesta, kúpnu silu domácností a podnikové marže, čím urýchľuje akékoľvek oživenie hospodárstva.
„Zníženie neistoty v otázke príjmov domácností je ďalším kanálom, prostredníctvom ktorého môže politika pomôcť zmierniť nepriaznivé účinky pandémie nového koronavírusu na výdavky domácností,“ dodala ECB.