Prvú priečku v roku 2020 obhájil Singapur. Na druhom mieste sa umiestnilo Dánsko a na tretie sa dotiahlo Švajčiarsko. Do prvej desiatky sa dostalo ešte Holandsko, Hongkong, Švédsko, Nórsko, Kanada, Spojené arabské emiráty a na desiate miesto sa prepadli Spojené štáty americké. „Singapur si udržal prvú pozíciu, zatiaľ čo jeho prenasledovatelia Hongkong a Spojené štáty výraznejšie klesli. Za úspechom Singapuru je jeho ekonomická výkonnosť, ktorá pramení zo sily jeho medzinárodného obchodu a investícií, zamestnanosti a trhu práce. Kľúčovú úlohu zohrávajú aj stabilné výkony vo vzdelávacom systéme a technologickej infraštruktúre,“ konštatuje sa v zverejnenej tlačovej správe. Index odhalil aj skokanov, najvýraznejšie si polepšili Grécko (z 58. na 49.) a Estónsko (zo 35. na 28.), naopak najviac si pohoršili Kazachstan (z 34. na 42.) a Indonézia (z 32. na 40.).
Slovensko je v porovnaní s najbližšími susedmi v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (33.), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktorá si v tomto roku udržala umiestnenie z minulého roku. Taktiež je za Poľskom, ktoré je na 39. priečke, pričom si medziročne pohoršilo o 1 miesto a aj za Maďarskom, a to o 10 priečok. Maďarsko je tak ako vlani 47. Tento rok sa pritom pred Slovensko dostala už aj Ukrajina (55. miesto). Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je podľa správy evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 16. najkonkurenčnejšou ekonomikou podľa rebríčka. Z postkomunistických krajín najväčšie medziročné zlepšenie zaznamenali Estónsko (postup na 28. miesto z 35.), Slovinsko (35. miesto z 37.) a Bulharsko (48. miesto) bezo zmeny.
Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti sú podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti pre Slovensko v najbližších rokoch najmä stabilizácia výdavkov a návrat k vyrovnanému rozpočtu, ďalej posilnenie procesov digitalizácie vo všetkých sektoroch a reforma sektora vzdelávania tak, aby vyhovovala potrebám zamestnávateľov. Slovensku odporúča aj posilniť podnikateľské prostredie a riešiť nedostatočnú kvalifikovanú pracovnú silu a vysoké náklady na pracovnú silu.
Index konkurencieschopnosti ekonomík porovnáva a hodnotí 255 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach, a to ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Dve tretiny dát predstavujú „tvrdé“, objektívne údaje, ako napríklad štatistiky o každej krajine, a sú pre potreby indexu získané zo správ medzinárodných organizácií. Subjektívne hodnotenia zvyšných faktorov boli získané na základe prieskumu u viac ako 6 200 top manažérov zo všetkých krajín, pričom zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo takmer sedemdesiat riaditeľov a vedúcich pracovníkov súkromných podnikov.