V apríli sa priemyselná produkcia slovenskej ekonomiky prepadla o 42 percent. Čo to znamená?
Je to veľký úder pre naše hospodárstvo. Priemyselná výroba tvorí až 85 percent slovenského exportu. Našťastie situácia v domácich podnikoch sa bude postupne zlepšovať. Prepad za máj aj jún bude o niečo menší a celkovo to nebude až taká katastrofa. Odhadujem, že za celý druhý štvrťrok bude pokles priemyslu v rozmedzí 20 až 25 percent. Dobrou správou je, že postupne sa nám rozbieha výroba automobiliek a nie všetky nové vozidlá idú do skladov.
Český aj nemecký priemysel padal miernejšie. Prečo?
Ako malá a otvorená ekonomika sa nemôžeme spoľahnúť na vlastnú spotrebu. Napriek tomu naše čísla nie sú najhoršie. Napríklad v USA v druhom štvrťroku počítajú s poklesom o 30 až 50 percent. V tomto prípade hovoríme o najväčšej ekonomike sveta so silnou domácou spotrebou.
Národná banka Slovenska v tomto roku po prvý raz v histórii počíta s poklesom reálnych aj nominálnych platov. Počas predchádzajúcej krízy priemerná mzda rástla.
V časoch krízy sa firmy nebudú hrnúť do zvyšovania miezd. V hre je aj zmrazenie príplatkov a minimálnej mzdy. Zároveň ľudia vo fabrikách prídu o odmeny za splnené výrobné plány a nadčasy. Časť z nich je navyše aj dnes doma na 80 percentách mzdy. Nepomohlo ani plošné zatváranie obchodov, a preto na rozdiel od predchádzajúcej krízy klesnú priemerné mzdy.
Dá sa v lete čakať výrazný nárast nezamestnanosti?
Zatiaľ to nevyzerá až tak zle, väčšina ľudí je doma na 80 percentách mzdy. No viac budeme vedieť až v lete. Niekedy v auguste totiž už bude manažérom vo firmách jasnejšie, ako sa v tomto roku budú vyvíjať objednávky. Dovtedy štát zvládne platiť väčšinu mzdových nákladov zamestnancov súkromných firiem. No rozhodne si to nebude môcť dovoliť rok. V prípade druhej vlny koronavírusu tak môže prísť k výraznejšej vlne prepúšťania.
Bude si môcť štát požičať dosť peňazí na záchranu ekonomiky aj pri návrate pandémie?
Už dnes prijaté opatrenia nás vyjdú veľmi draho. Nie som zástancom ešte väčšej podpory ekonomiky a súčasné opatrenia považujem za dostatočné. Príjmy štátneho rozpočtu sú na tom zle. Pokladnica je plná len približne na 30 percent. A to je už jún. Zaplatiť všetky plánované výdavky nebude v tomto roku jednoduché.
Slovensku má v tomto roku stúpnuť celkový dlh na 60 percent HDP. Nie je rozumnejšie zadlžiť sa o niečo viac a potom dlhy splatiť cez rýchlejší ekonomický rast?
Doteraz žiadna slovenská vláda nevyužila dobré časy na splácanie dlhov. K vyrovnanému rozpočtu sa snaží Slovensko neúspešne priblížiť už od svojho vzniku. Zároveň požičané peniaze sa raz musia vrátiť aj s úrokmi. Tie môžu prudko vzrásť, potom bude vláda nútená rázne škrtať sociálne výdavky. Napríklad v Grécku museli kvôli vysokým dlhom pred pár rokmi znižovať dôchodky. V dnešnom svete si vysoké dlhy nad sto percent HDP môžu bez problémov dovoliť len veľké ekonomiky ako USA. Malé ekonomiky si vysoké dlhy dovoliť nemôžu.
Možnosť odložiť splácanie úverov každý mesiac ušetrí 100 miliónov eur firmám aj ľuďom. Ako sa bude splácanie úverov vyvíjať po skončení pandémie?
Určite vzrastú nesplácané úvery. Väčšie problémy očakávam pri spotrebných úveroch ako hypotékach. Pôžičky na vlastné bývanie majú väčšinou lepšie zarábajúci ľudia. V kríze o prácu prichádzajú hlavne nízkopríjmové skupiny. Práve tie majú väčšinou spotrebné úvery. Zároveň v prípade zvýšenia nezamestnanosti na úroveň osem percent to nebude až také zlé. Počas prechádzajúcej krízy bolo totiž bez práce viac ľudí, a banky to zvládli.