"Okamžite začať sušiť produkciu vedia tri mliekarne a z dlhodobého hľadiska až šesť spracovateľov. Rezervy štátu by sme v prípade záujmu vedeli aj preskladniť,“ povedal prezident Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) Stanislav Voskár. Mliekarne podľa neho potrebujú vyrobiť rezervu 5 000 ton sušeného odstredeného mlieka, čo je ekvivalent asi 50 miliónov litrov surového kravského mlieka, ktoré prvovýrobcovia dokážu vyrobiť za tri týždne. Aj oni považujú vytvorenie rezerv za dobrý nápad. Ďalšia mliečna kríza by totiž podľa nich mohla spôsobiť opätovný prepad slovenskej produkcie a potravinovej bezpečnosti štátu.
S naskladnením mlieka počítajú aj Štátne hmotné rezervy. O konkrétnom množstve je však podľa riaditeľky kancelárie predsedu SŠHR Natálie Petríkovej predčasné hovoriť. "Avšak považujeme za potrebné upozorniť, že pre každú položku zaradenú do hmotných rezerv musí platiť, že bude udržateľná, teda bude v trvalo použiteľnom stave. Pre zabezpečenie trvalej použiteľnosti je nevyhnutné mať zabezpečený celý proces nielen vytvorenia položky, tzv. prvotný nákup potrebného množstva, ale aj proces tzv. obmien, teda vyskladnenie starého sušeného mlieka a jeho nahradenie novým, pri dodržaní zásady maximálnej efektívnosti. A to nielen po stránke vecnej, ale aj po stránke finančnej,“ povedala.
Obmeny boli tŕňom v oku spoločných rokovaní aj počas mliečnej krízy v roku 2016. SŠHR sa vtedy nebránila pomôcť producentom mlieka odkúpením časti produkcie. Chcela však, aby participovali na obmenách. S tým ale nesúhlasili zástupcovia mliekarenského zväzu. "Bez zabezpečenia obmien by však po uplynutí lehoty skladovania boli Štátne hmotné rezervy nútené na vlastné náklady staré sušené mlieko zlikvidovať a súčasne hľadať finančné zdroje na nákup ďalšieho,“ doplnila Petríková.