"Našim firmám po návrate do USA poskytneme priame dotácie a nízke dane,“ uviedol na Twitteri americký prezident Donald Trump. Pre lacnú pracovnú silu majú v najväčšej ekonomike Ázie výrobné fabriky americké spoločnosti Apple, Amazon a Google. Výsledkom je závislosť od dodávok čínskeho tovaru, čo je dlhodobo tŕňom v oku šéfa Bieleho domu.
"Dane ani dotácie neprebijú lacnú prácu, ako aj nízke sociálne a ekologické štandardy,“ uviedol hlavný analytik spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora. V krajnom prípade sa podľa neho americké spoločnosti skôr presunú do Indie a Vietnamu.
Za všetko môže Čína
Pred príchodom pandémie svetový ekonomický rast najviac ťažila obchodná vojna. Zdá sa, že naťahovaniam o clá a fabriky nie je koniec. "Plánujeme dostať Čínu mimo hlavných dodávateľských reťazcov a v blízkom čase predstavíme konkrétne kroky na dosiahnutie tohto cieľa,“ uviedol minister zahraničných vecí USA Keith Krach. No práve spolupráca dvoch najväčších ekonomík sveta stála dlhé roky za prudkým hospodárskym rastom.
Oficiálne môže za tvrdú rétoriku Washingtonu rozšírenie COVID-19. "Je to čínsky vírus a Čína nezabránila jeho rozšíreniu do sveta,“ povedal Trump. Zopár amerických štátov už podalo na Peking žalobu, v ktorej žiada náhradu vzniknutých ekonomických škôd.
Vrátia sa staré problémy?
Ak by sa začal proces návratu kapitálu do USA, otrasie to globálnou ekonomikou, upozorňuje Pikora. "Okrem dosahov pandémie sa najnovšie trhy obávajú aj návratu studenej vojny,“ tvrdí analytik. Práve studená vojna medzi USA a Sovietskym zväzom v minulom storočí blokovala spoluprácu firiem v takzvanom západnom a východnom bloku.
V čase prepadu ekonomiky pre koronavírus by však bolo prípadné zopakovanie studenej vojny – aj keď s inými hráčmi, obrovský problém.
Záchrana novými peniazmi
Svet sa súčasné problémy snaží poraziť tak ako v minulosti tlačením peňazí. To sa najnovšie nepáči nemeckému ústavnému súdu. Ten v utorok stopol nákup firemných dlhopisov. Predaj podnikových cenných papierov nemôžu využiť všetky továrne. Práve to podľa ústavných sudcov prináša niektorým firmám nekalé konkurenčné výhody. V krajnom prípade môže Bundesbank aj naďalej od finančných domov skupovať len dlhopisy nemeckej vlády.
Európska centrálna banka v snahe podporiť ekonomický rast za posledných päť rokov nakúpila dlhopisy v hodnote tri bilióny eur. Pre nečakaný príchod pandémie sa má len tento rok v eurozóne ocitnúť ďalších 750 miliárd eur.
Európska centrálna banka od spustenia tlačenia peňazí čelí viacerým žalobám. Ešte v roku 2018 rozhodol súdny dvor Európskej únie, že prebiehajúci nákup dlhopisov je v súlade s európskym právom. Sudcovia vtedy odmietli tvrdenia, že nákup dlhopisov od bánk je v podstate nezákonným financovaním vlád.