„Máme lepšiu predstavu o tom, čo sa okolo nás, ale aj u nás deje,“ zhodnotil guvernér NBS Peter Kažimír. Z novej prognózy na jednej strane vyplýva zhoršenie ekonomického vývoja, na druhej strane sú však optimistickejšie očakávania na trhu práce. „Je to preto, lebo v tomto medziobdobí vláda prijala opatrenia špeciálne adresované na trh práce, ktoré majú presvedčiť našich zamestnávateľov, aby prepúšťali čo najmenej zamestnancov,“ vysvetlil s tým, že tieto opatrenia môžu podľa odhadov NBS zachrániť 50.000 pracovných miest.
Centrálna banka ďalej predpokladá, že nominálne aj reálne mzdy poklesnú v tomto roku pri strednom scenári asi o tri percentá. „Inflácia bude podľa nás takisto klesať,“ doplnil Kažimír.
V kontexte verejných financií NBS odhaduje, že pri najpravdepodobnejšom scenári poklesu ekonomiky bude deficit atakovať úroveň 10 % a úroveň verejného dlhu bude okolo 60 %. „Tie dôvody sú úplne logické, pri takomto vývoji má štát menšie príjmy a samozrejme bude mať väčšie výdavky,“ dodal guvernér.
Podľa aktualizovanej predikcie NBS pokles domácej aj svetovej ekonomiky dosiahne svoje dno v 2. kvartáli. Nasledovať by malo dynamické oživenie v tvare písmena V. Po prepade v tomto roku očakáva NBS rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku o 7,2 až 8,3 %.
„Aj tu sa však veci menia. Pretože čím dlhšie sme v karanténe, tým niektorí z nás viac priberáme a to isté sa deje aj s našim chudým vysokým písmenom V,“ ilustroval Kažimír. Oživenie tak podľa neho môže zmeniť tvar na písmeno U, alebo „lenivé a asymetrické“ V. K tejto téme sa chce NBS vrátiť pri júnovej predikcii.
Kažimír zároveň upozornil, že v prvom kvartáli tohto roka banky na Slovensku zaznamenali pokles zisku o takmer 50 %. „Prognózujeme, že pri terajšom nízkom príjme by to mohlo skončiť tak, že v tomto roku by možno iba tri banky skončili v zisku,“ vyčíslil.
Guvernér ďalej informoval, že vzhľadom na vývoj ziskovosti na celom finančnom trhu sa NBS rozhodla, že príspevky, ktoré platia subjekty na finančnom trhu, v druhom polroku zruší. „To znamená, znížime príspevky na celkovú úroveň 50 %,“ dodal Kažimír.
Bankový odvod by Kažimír zrušil
Podľa Kažimíra sa tlak na kapitál slovenského bankového sektora vplyvom koronakrízy zvyšuje, bankový odvod by mal byť preto prehodnotený, ideálne od budúceho roka zrušený.
Okrem toho je podľa guvernéra aj v súčasnej dobe dôležité, aby banky boli schopné naďalej financovať malé a stredné podniky a podporovať tak fungovanie hospodárstva.
Zmeny v bankovom odvode pritom avizuje aj samotná vláda v programovom vyhlásení, avšak bez presnejších detailov. „Urobí tak aj s ohľadom na odporúčania Európskej centrálnej banky zachovať primerané časové obmedzenie jeho platnosti a finančnú stabilitu bankového sektora,“ uvádza sa v programovom vyhlásení. Podľa Kažimíra pritom ročný bankový odvod predstavuje zhruba 300 miliónov eur, čo by pri vlaňajšom zisku bánk znamenalo takmer 50 % čistého zisku. Bankový odvod bol v minulom roku zdvojnásobený a zároveň sa zrušilo časové obmedzenie jeho platnosti.
Domácnosti žiadajú o odklad
Centrálna banka totiž upozorňuje na fakt, že hoci v tomto roku sa výraznejšie zvyšovanie kreditného rizika v bankovom sektore neočakáva, o to väčšie však môže byť v budúcom roku, keď sa skončí obdobie odkladu splátok zavedené kvôli koronakríze. Až vtedy sa totiž ukáže, či sú klienti bánk naďalej schopní uhrádzať svoje záväzky voči bankám. O odklad splátok totiž podľa údajov NBS za dva týždne od prijatia tohto opatrenia požiadalo až vyše 108 tisíc občanov a cez 3 tisíc firiem.
Kroky na posilnenie kapitálu bankového sektora pritom v tomto roku prijímajú tak samotné banky, ako aj NBS. Centrálna banka oceňuje, že bankové domy sa rozhodli ponechať vlaňajší zisk v bankách na Slovensku, čím posilnili svoj kapitál o vyše 500 miliónov eur. Centrálna banka zároveň aktuálne pristúpila napríklad zrušeniu plánovaného zvyšovania proticyklického kapitálového vankúša, čo bude znamenať pre bankový sektor ďalších 160 miliónov eur kapitálu. NBS taktiež zrušila príspevky dohliadaných subjektov za druhý polrok tohto roka.