Deficit verejnej správy v minulom roku dosiahol na Slovensku 1,22 mld. eur, čo predstavovalo 1,3 % z hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Dlh verejnej správy vlani dosiahol 45,202 mld. eur, čo bolo na úrovni 48 % HDP. Vyplýva to zo správy o deficite a dlhu SR, ktorú v stredu zverejnil Štatistický úrad SR.
Tam, kde mala byť nula, teda vyrovnaný rozpočet, je teraz deficit vo výške 1,2 miliardy eur, za čo Slovensko mohlo mať päť špičkových nemocníc. Informoval o tom podpredseda vlády a minister financií Eduard Heger (OĽaNO) v stredu na tlačovom brífingu. Kritizoval bývalú vládu Smeru, ktorá podľa jeho slov zanechala „špajzu nie prázdnu, ale plnú dlhov“.
Pre koronakrízu môže dlh vyskočiť až na 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ako Heger dodal, je to preto, lebo sa zníži báza, z ktorej sa dlh počíta, a aj pre hospodárske opatrenia na prekonanie koronakrízy.
Deficit verejných financií sa v roku 2019 medziročne zvýšil o 279 mil. eur alebo o 0,25 percentuálneho bodu HDP. Verejný dlh sa zvýšil o 879,9 mil. eur a v pomere k HDP sa znížil o 1,4 bodu. Zostal tak mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Výšku deficitu sektora verejnej správy v minulom roku negatívne ovplyvnilo podľa úradu najmä zhoršené hospodárenie rozpočtových organizácií štátu. Zhoršenie bolo aj na strane štátnych fondov, išlo najmä o záväzky voči prevádzkovateľom jadrových zariadení v súvislosti s budúcim vyraďovaním jadrových zariadení. Zhoršené hospodárenie evidovali aj rozpočtové organizácie vyšších územných celkov a obcí.
Plánovaný deficit verejnej správy na tento rok je na úrovni 480,4 mil. eur, čo by predstavovalo 0,49 z hrubého domáceho produktu krajiny. Dlh verejnej správy sa odhaduje na sumu 45,895 mld. eur, čo by bolo na úrovni 46,81 % HDP. Hodnoty pre rok 2020 sú plánované údaje schválené v rozpočte verejnej správy neupravené o odhady vplyvov súčasnej pandémie choroby COVID-19. Takéto údaje v čase zaslania údajov do Eurostatu ešte neboli k dispozícii.
Správu predložil Štatistický úrad SR Európskej komisii v pravidelnom termíne k 1. aprílu, je to tzv. jarná notifikácia. SR v zmysle medzinárodných záväzkov zostavuje údaje o dlhu a deficite za sektor verejnej správy pre účely posúdenia plnenia tzv. maastrichtských kritérií v oblasti rozpočtu a zasiela ich pravidelne dvakrát ročne Eurostatu, vždy k 1. aprílu a spresnené údaje k 1. októbru kalendárneho roka.