Nová vláda v Bratislave však podľa oficiálnych vyjadrení zatiaľ jasný názor na spoločné dlhopisy nemá.
"Takzvané coronabonds sú návrhom, ktorý nadväzuje na diskusie, ktoré sa vedú minimálne od roku 2011. Opakované debaty o tomto nástroji v rôznych podobách stroskotali. V prípade, že Európska komisia príde s návrhom, ktorý by reflektoval súčasnú situáciu, sme otvorení o ňom diskutovať. Vychádzame z toho, že eurobondy by mohli byť pre malú a otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, výhodné. No na druhej strane je kľúčové podmieniť takýto nástroj výraznými ochrannými mechanizmami proti nezodpovednému správaniu sa niektorých štátov,“ uviedlo pre Pravdu ministerstvo financií.
Napätá situácia
Slovensko však tiež bude musieť rýchlo prispieť do debaty pomerne jasnými postojmi. Aj vzhľadom na predstavené ekonomické opatrenia, ktoré si podľa premiéra Igora Matoviča vyžiadajú jednu miliardu eur mesačne.
Minulý týždeň vo štvrtok sa na videosummite Európskej rady lídri krajín EÚ dohodli, že do 14 dní by malo byť jasnejšie, čo bude ďalej. "V tejto fáze vyzývame euroskupinu, aby nám do dvoch týždňov predložila návrhy. V nich by sa mala zohľadniť bezprecedentná povaha šoku súvisiaceho s ochorením COVID-19,“ uvádza sa v záveroch summitu.
Len v Taliansku a Španielsku už koronavírus SARS-CoV-2 zabil viac ako 17 500 ľudí. Lenže debata na virtuálnej schôdzke lídrov bola poriadne napätá. Ešte pred summitom deväť krajín eurozóny na čele s Talianskom podporilo diskusiu o spoločných európskych dlhopisoch. Na videokonferencii Európskej rady však podľa španielskeho denníka El País nemecká kancelárka Angela Merkelová jasne povedala, že koronabondy by jej neschválil parlament. Namiesto toho Nemecko hovorí o využití peňazí z eurovalu, presnejšie z Európskeho stabilizačného mechanizmu.
"Angela, počujem ťa, ale je to jednoznačne nedostatočné. Chápeš naliehavosť situácie, v ktorej sme?“ opýtal sa nemeckej kancelárky španielsky premiér Pedro Sánchez.
"Pedro, ako môžeš povedať, že to nechápem. Sme už na vlastných limitoch. Už sme sa zaviazali k mnohým veciam,“ odpovedala podľa El País kancelárka.
Spoločné európske koronové dlhopisy by krajinám s vyšším dlhom pomohli požičiavať si na finančných trhoch za lepších podmienok. Štáty ako Nemecko, Holandsko, Rakúsko či Fínsko sa však obávajú, že akési rozdelenie dlhov v rámci eurozóny by im poškodilo. Poriadny olej do ohňa tejto debaty priliala tiež predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
"Slovo koronabondy je naozaj len slogan. Za tým je väčšia otázka garancií. A tu sú pochopiteľné obavy Nemecka, ale aj iných krajín,“ povedala von der Leyenová v rozhovore pre agentúru DPA.
"Predsedníčka Európskej komisie sa mýli. A je mi ľúto, že vyslovila takéto slová,“ reagoval taliansky minister financií Roberto Gualtieri.
Spoločné európske dlhopisy však odmietol aj nemecký minister financií Olaf Scholz. "Návrh, o ktorom diskutujeme veľmi konkrétne, je aktivácia Európskeho stabilizačného mechanizmu, čo by umožnilo mobilizovať množstvo peňazí,“ citovala Scholza agentúra Reuters.
Šéf nemeckého rezortu financií však zároveň pripustil, že na oživenie európskych ekonomík bude v budúcnosti nevyhnutý aj nový spoločný projekt. No Scholz zatiaľ tvrdí, že je potrebné využiť nástroje, ktoré sú k dispozícii. Vrátane aktivít Európskej centrálnej banky a využitia peňazí z rozpočtu EÚ a z Európskej investičnej banky. V rámci investičnej iniciatívy na zmierňovanie škôd spôsobených koronavírusom je k dispozícii 37 miliárd eur na posilnenie zdravotníckych systémov, na pomoc malým a stredným podnikateľom či na zachovanie pracovných miest.
Skutočná pomoc
"Momentálna je debata v Taliansku podobná diskusiám v minulosti o európskych finančných mechanizmoch. Opakuje sa v nej, že EÚ nám nepomáha, ale Čína a Rusko, dokonca Kuba, áno. A že Nemecko nám ani nechce pomôcť. Aj medzi proeurópsky naladenými ľuďmi vládne pocit, že EÚ by mala urobiť viac,“ reagoval pre Pravdu taliansky zahraničnopolitický analytik Lorenzo Nannetti. "Preto aj keď sa nepodarí vytvoriť koronové dlhopisy, je potrebné prísť so skutočnými riešeniami, aby verejnosť videla, že pomoc prichádza. Španielsky premiér Sanchéz má pravdu, keď hovorí, že toto nemôžeme nechať na finančníkov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou predstavia politicky neuspokojivé riešenia. Potrebujeme politické kroky, aby sme ľuďom ukázali, že EÚ funguje,“ myslí si Nannetti.