Okolité vlády už prijali razantné opatrenia na záchranu miestnych ekonomík. Slovenská vláda tak urobila až v nedeľu. Nie je to neskoro?
Nebolo by teda fér povedať, že naša vláda nič nerobí. Aj keď samotné zostavenie trvalo príliš dlho a lídri politických strán akoby si nevšimli, že máme iné problémy ako rozdeľovanie ministerských postov. Na druhej strane, zatiaľ sme nič nezmeškali. Okrem toho vláda už predtým predstavila ekonomickú pomoc pre prípad, že jeden z rodičov musel ostať doma a starať sa o dieťa. Tiež boli predstavené pravidlá karanténnej práceneschopnosti, ktorú namiesto firiem platí štát.
Pomôže to?
Proti zníženiu dopytu po domácich produktoch v zahraničí neexistuje žiadne opatrenie. Toto sa rozhodne mimo Slovenska. Dnes automobilový priemysel stojí hlavne z dôvodu nižšieho predaja motorových vozidiel. Dočasné zatváranie fabrík však čaká pravdepodobne aj zvyšok priemyslu. Ľudia dnes majú iné priority ako kúpu automobilu, televízora, práčky alebo mobilného telefónu. Budúcnosť slovenského priemyslu závisí hlavne od toho, ako sa po skončení pandémie rozbehne spotreba v západných štátoch Európskej únie.
Ako je na tom naša ekonomika?
Slovenská ekonomika má dnes príznaky človeka s vysokou teplotou. Ak nechcete, aby umrel, musíte mu zraziť teplotu. Z tohto pohľadu by mohla dočasne pomôcť práve kurzarbeit (skrátenie pracovného času, pozn. red.), podpory na platenie odvodov, odloženie splátok daní a rôzne ďalšie opatrenia. Vďaka nim nám prudko nevyletí nezamestnanosť.
Ako v Spojených štátoch?
Áno. V priebehu minulého týždňa sa tam prihlásili na úrady práce tri milióny ľudí. To sa v Európskej únii nestalo len vďaka vyššej ochrane zamestnancov. Aj slovenské firmy rozmýšľajú, či sa im oplatí dať ľuďom odstupné, keď o dva mesiace môže byť po kríze a budú ich znova potrebovať. Preto treba prijať opatrenia na preklenutie pár mesiacov. Potom sa uvidí. No ak bude výsledkom pandémie dlhodobá recesia, tak sa masívnemu nárastu nezamestnanosti nevyhneme.
Komu hrozí, že príde o prácu?
Podobne ako pri predchádzajúcej kríze najprv firmy prepustia zahraničných pracovníkov, potom pôjdu agentúrni zamestnanci a ako poslední kmeňoví pracovníci. Do ich vzdelania totiž firmy investovali najviac, preto skúsených zamestnancov budú prepúšťať ako posledných. V prípade rýchleho víťazstva nad pandémiou nemusí prísť k vysokému nárastu nezamestnanosti na Slovensku.
Siahnu firmy na platy?
Čo sa týka znižovania platov, tak k tomu neprišlo ani počas minulej krízy a problémy riešili firmy prepúšťaním. Podobný scenár sa v prípade dlho trvajúcej krízy bude opakovať aj dnes.
Vláda zachraňuje aj živnostníkov. Je to cesta?
Pri všetkej úcte k živnostníkom, slovenská ekonomika stojí a padá hlavne na zamestnancoch a firmách. Preto je najdôležitejšie udržať súčasné pracovné miesta. Tým nijako netvrdím, že aj živnostníkom netreba pomôcť. No prípadný krach živnostníkov nebude pre ekonomiku taký problém ako bankrot fabrík a strata státisícov pracovných miest. Aj slovenskí živnostníci môžu poskytovať svoje služby hlavne vďaka tomu, že si ich môžu dovoliť ľudia pracujúci v trvalom pracovnom pomere.
Aké sú najlepšie opatrenia na zastavenie prichádzajúcej krízy?
Z globálneho hľadiska sa nedá urobiť nič iné, ako natlačiť peniaze do ekonomiky. Z tohto pohľadu môže byť Slovensku jedno, či peniaze získa prostredníctvom Európskej centrálnej banky, eurovalu, eurofondov, alebo Európskej investičnej banky. Dôležité je mať dosť finančných zdrojov na preklenutie výpadkov spôsobených zatvorenými fabrikami a obchodmi.
Od vypuknutia pandémie máme problémy s predajom dlhopisov. Podarí sa vláde požičať si na záchranu ekonomiky?
Ešte väčšie problémy ako my majú Taliansko, Portugalsko či Grécko. Nie sme v tom sami, a preto sa neobávam, že ostaneme bez peňazí. Len minulý týždeň Európska centrálna banka vyhlásila, že bude neobmedzene nakupovať od bánk dlhopisy krajín platiacich eurom.
Európske akciové trhy napriek tomu v piatok opäť padali. Budú opatrenia Európskej centrálnej banky stačiť na záchranu eura?
To, či budú stačiť, ukáže čas. Ak stačiť nebudú, prijmú sa ďalšie opatrenia. Ja osobne si myslím, že nakoniec príde k vydávaniu takzvaných koronadlhopisov. Teda všetky štáty eurozóny budú ručiť za splácanie peňazí požičaných na sanovanie ekonomických škôd spôsobených pandémiou. Momentálne to skrachovalo hlavne na neochote Nemecka a Holandska. Vlády týchto krajín totiž nechcú ručiť za dlhy problémového južného krídla eurozóny. Lenže Nemecko nebude prosperovať, ak Taliansko skrachuje. To je pri súčasnom prepojení eurozóny nereálne, takže prípadné problémy Talianska stiahnu aj Nemecko. Preto v prípade vážnych ťažkostí príde k vydaniu spoločných koronabondov.
Súčasná situácia ešte nie je dosť vážna?
Treba si uvedomiť, že sme len na začiatku krízy a dnes vám nikto nevie povedať, čo bude ďalej. Nevieme, ako dlho bude vírus paralyzovať svetovú ekonomiku ani to, či už má Taliansko za sebou vrchol pandémie. To, čo vieme, je, že Číne sa po prijatí prísnych karanténnych opatrení podarilo dostať vírus pod kontrolu za tri mesiace. Preto pravdepodobne aj v Európskej únii bude už v lete choroba pod kontrolou. Problém je v tom, že podľa niektorých vedcov sa vírus môže opäť vrátiť už túto jeseň. K tomuto sa neviem vyjadriť, ale z ekonomického pohľadu buď po prudkom páde príde rýchly rast, alebo nás čaká niekoľkoročná recesia. Proste všetko závisí od toho, ako dlho bude Európa bojovať s vírusom, a to momentálne nevieme.