"Máme najhoršiu štartovaciu pozíciu v eurozóne, kvôli zákonu o rozpočtovej zodpovednosti sme sa ako jediní nezásobili hotovosťou na konci minulého roka,“ povedal riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. Ten ako odborník pomáhal financovať chod republiky predajom slovenských dlhopisov počas pravicových aj ľavicových vlád. Dnes stojí pred jednou z najväčších výziev vo svojej kariére. "Možnosti financovania na trhu sú teraz veľmi obmedzené, nielen pre Slovensko,“ dodal Bytčánek.
Agentúra tento týždeň po prvý raz od spustenia tlačenia peňazí predala veľmi malý počet dlhopisov. Investori sa totiž zľakli hrozby vlny bankrotov v Európskej únii a obmedzili nákup štátnych dlhopisov.
Ešte koncom minulého roka pritom nebol problém predávať slovenské dlhopisy. V niektorých prípadoch dokonca aj za mínusové úroky. Investori boli v tom čase ochotní reálne požičať Slovensku viac peňazí, ako od neho dostali naspäť.
Rozhodujúci pondelok
Agentúra pre riadenie dlhu pripravuje už na tento pondelok aukciu pokladničných poukážok. Pod týmto názvom sa predávajú cenné papiere s krátkou dobou splatnosti a republike slúžia napríklad na financovanie výplat štátnych úradníkov. Dobrou správou je teraz rozhodnutie Európskej centrálnej banky, ktorá v stredu večer prijala dočasný pandemický program na nákup aktív označovaný skratkou PEPP. V rámci neho sa od súkromných investorov nakúpia dlhopisy štátov eurozóny v hodnote 750 miliárd eur. Získané peniaze následne banky môžu použiť aj na investovanie do slovenských cenných papierov.
"Európska centrálna banka dodá masívne likviditu na trh bankovému sektoru, už dnes to trochu upokojilo finančné trhy. Je potrebné, aby sa distribučným kanálmi dostali tieto peniaze čo najskôr na podporu likvidity jednotlivých štátov a do reálnej ekonomiky, kde sa musia okamžite naštartovať záchranárske práce,“ povedal Bytčánek. Oznámenie o uvoľnení obrovského množstva peňazí trochu upokojilo aj európske trhy, ktoré po obrovských pádoch z úvodu týždňa zaznamenali posledné dva dni mierny rast.
Prichádzajú ťažké časy
Slovenská ekonomika sa podľa analytikov ocitne v tomto roku v recesii. Zhodnúť sa nevedia len na tom, ako veľmi sa prepadne . "Aktuálne pre tento rok VÚB banka očakáva na Slovensku recesiu vo výške mínus dvoch percent hrubého domáceho produktu,“ uviedol analytik finančného domu Michal Lehuta. Ekonóm zároveň upozornil, že pre zatváranie čoraz väčšieho počtu fabrík sa pravdepodobne zmení aj ich odhad.
Výška tohtoročnej slovenskej recesie bude závisieť práve od toho, ako dlho ostanú zatvorené brány automobilových závodov. Ak budú rovnako ako v Číne stáť výrobné linky najbližšie dva mesiace, tak ani následný prudký rozbeh výroby nedokáže dohnať koronavírusom spôsobené straty.
Slovensko stopla dlhová brzda
Pre prísnu dlhovú brzdu musela štátna agentúra v októbri aj v novembri zrušiť dve emisie dlhopisov za 1,5 miliardy eur. "Tieto peniaze nám teraz chýbajú. Na zástancov a ochrancov súčasného znenia zákona o rozpočtovej zodpovednosti myslíme v týchto dňoch v agentúre každý deň,“ povedal riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti je ľudovo označovaný ako dlhová brzda. Práve ten mal zabrániť vláde nezodpovedne míňať lacno dostupné finančné zdroje. Lenže prísne nastavený ústavný zákon nedokázal včas reagovať na pandémiu. Slovensko sa tak musí spoliehať na to, že aj ostatné štáty eurozóny majú problémy s financovaním dlhu a Európska centrálna banka musí nájsť programy na podporu ekonomiky.
Na základe dlhovej brzdy hrozia vláde sankcie, ak celkový dlh Slovenska prekročí hodnotu 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP). V prvom sankčnom pásme musí minister financií zaslať Národnej rade písomné zdôvodnenie dlhu vrátane návrhov na jeho riešenie. Druhé sankčné pásmo prichádza po tom, čo dlh prekročí 53 percent HDP. V tom prípade je vláda povinná predložiť Národnej rade opatrenia na zníženie dlhu. Zároveň platy členov vlády sa znížia na úroveň predchádzajúceho roka. Sankcie tretieho pásma nastúpia po tom, čo dlh prekročí 55 percent HDP a v takom prípade nemôžu v rozpočtoch zvyšovať výdavky samosprávy ani vláda. Štvrté pásmo prichádza po tom, čo dlh Slovenska prekročí 57 percent HDP a potom musia samosprávy aj vláda hospodáriť len s vyrovnanými rozpočtami. Posledné, piate pásmo nastupuje po tom, čo dlh prekročí 60 percent HDP a vtedy musí slovenská vláda požiadať parlament o vyslovenie dôvery.